Zelené sídliská

Čo je to zelená a modrá infraštruktúra?

Zelené projekty v meste Banská Bystrica

V prípade, že vás téma zelenej a modrej infraštruktúry zaujala, prečítajte si ZELENÉ PROJEKTY V BANSKEJ BYSTRICI. Informačnú brožúru sme spracovali s dôrazom na projekt Zelené sídliská.

Zelená a modrá infraštruktúra v sídlach miest

Zelená a modrá  infraštruktúra v sídlach je prepojenou sieťou zelených a modrých plôch, ktoré zachovávajú hodnoty a funkcie pôvodných a prírode blízkych ekosystémov. Je tvorená prírodnými prvkami, akými sú zvyšky lesov, mokrade, vodné toky s priľahlou vegetáciou, mŕtve ramená riek ap. Ďalej jej súčasťou sídelná zeleň (parky, parčíky, sprievodná vegetácia ciest, kvetinové záhony ap.), ako aj človekom umelo vytvorené prvky (strešné a vertikálne záhrady, zelené steny, mobilná zeleň ap.).  Zeleň v meste dotvárajú aj umelo vytvorené vodné prvky – fontány, pitné fontánky a rosiče vzduchu. Zelená a modrá infraštruktúra poskytuje ľuďom rôzne formy úžitku a prospechu (zvyšuje vlhkosť ovzdušia, poskytuje tieň, znižuje hluk, prašnosť a výkyvy teplôt, podporuje regeneráciu organizmu, prispieva k vzdelávaniu, zlepšuje  životné prostredie a podmienky pre adaptáciu na zmenu klímy, pre rekreáciu ap). Riešenia zelenej a modrej infraštruktúry sú obzvlášť dôležité v mestskom prostredí, v ktorom na Slovensku žije viac ako 53 % obyvateľov. Jej základnou úlohou  je v sídlach miest zabezpečiť obyvateľstvu kvalitné životné prostredie.

Funkcie zelenej a modrej infraštruktúry v mestách

Mikroklimatická funkcia

Životné prostredie v mestách sa  výrazne odlišuje od okolitej krajiny vo viacerých charakteristikách – v teplote, vo vlhkosti a v kvalite ovzdušia ap. Zeleň verejných priestorov zohráva v optimalizácii týchto parametrov hlavnú úlohu. Poskytuje tieň a  svojou  transpiračnou schopnosťou (vyparovaním vody)  ovplyvňuje  vlhkosť ovzdušia a znižuje  výkyvy teplôt. Vzrastom priemerný strom môže v priebehu dňa odpariť až 400 l vody a zelené plochy zvyšujú vlhkosť vzduchu v priemere 5 až 7 percent.  Mestské parky znižujú teplotu v porovnaní s teplotou v uliciach v priemere o 1 až 2 °C. Zeleň s týmito vplyvmi zohráva kľúčovú úlohu pri adaptácii  obyvateľov na zmenu klímy v meste.

Regulácia hydrologického cyklu

Dobre navrhnuté verejné priestory s dostatkom zelene môžu mať na hydrologický cyklus v mestských oblastiach priaznivý vplyv, lebo môžu poskytnúť dôležitý priestor na dočasné zachytenie povrchovej vody počas búrok, kým ich neodvedie odvodňovací systém. Verejné priestory s priepustným povrchom umožňujú okrem zachytenia búrkových zrážok priamu infiltráciu (vsakovanie) zrážok do pôdy, čím sa znížia požiadavky na tradičné kanalizačné systémy. Zeleň súčasne svojím povrchom zachytáva ďalšie výrazné množstvá zrážok, ktoré sa môžu následne vypariť do atmosféry, čím sa zvýši atmosférická vlhkosť, alebo môžu pomaly vsiaknuť do pôdy.

Hygienická funkcia

Stromová a krovitá vegetácia má priaznivé účinky na čistotu ovzdušia, slúži ako filter pre prachové častice. Nezanedbateľná je aj funkcia znižovania rýchlosti vetra a hladiny hluku v mestskom prostredí. Pás stromov širokých 10 m znižuje hluk o 1 – 6 dB.  Stromy na uliciach sú schopné odstrániť oxid siričitý a znížiť obsah tuhých častíc až o 75 %. Niektoré dreviny uvoľňujú do svojho okolia silice, (tzv. fytoncídy), ktoré ničia choroboplodné zárodky.  V parkoch je cca 200- krát menej baktérií ako na námestiach a v uliciach bez zelene. Každodenný pobyt v zeleni je po zdravotnej stránke významnejší ako jednorazové víkendové pobyty v prírodnom prostredí.

Zachovanie biodiverzity

Pojem biodiverzity (rozmanitosť prírody) v mestách sa môže vzťahovať na rastliny a živočíchy, ktoré sa vyskytujú v zastavanom prostredí (fasády, strechy, balkóny), alebo na zostávajúce prvky biodiverzity v prirodzených oblastiach zelene (napríklad vo forme mestských lesov), alebo môže ísť o biodiverzitu na verejných mestských priestranstvách. Množstvo zelene a priestorové vzťahy medzi jednotlivými zelenými plochami majú priamy vplyv na stav biodiverzity v mestskom prostredí. Fragmentácia prírodných prvkov preto vyžaduje prepájať plochy zelene do miestneho systému vzájomne prepojených prírodných prvkov na celomestskej úrovni.

Spoločenská, psychologická a estetická funkcia

Zeleň je dôležitá pre zdravie, umožňuje kontakt s prírodou, podporuje regeneráciu po stresových situáciách, prospieva k duševnému zdraviu, pomáha zlepšiť správanie a pozornosť detí a podporuje fyzickú aktivitu ľudí. Vo všeobecnosti zelená farba navodzuje príjemné pocity ako je harmónia, nádej, pokoj, oddych. Spojením s tichom a čerstvým vzduchom stromy upokojujú, zároveň dopĺňajú energiu. Ľudia žijúci v domoch obklopení zeleňou boli subjektívne spokojnejší, mali väčšiu duševnú odolnosť i silu riešiť rôzne životné problémy a ich duševný stav bol celkove lepší, čo im zaručovalo napríklad vyšší stupeň koncentrácie a pozornosti než ľuďom z domov bez zelene.

Autor príspevku: Doc. Ing. Ľubica Midriaková Zaušková, PhD.

 

Zmena klímy ako súčasť globálnej environmentálnej krízy

Klíma (podnebie) označuje dlhodobý charakteristický režim počasia na danom mieste (za periódu aspoň 30 rokov).  V súčasnosti sa klíma mení v globálnom rozsahu. Početné a rozsiahle klimatické zmeny sú síce známe aj z geologickej histórie Zeme, ale súčasná zmena sa od nich výrazne odlišuje  vysokou rýchlosťou: zemský povrch sa v priemere oteplil o 1 °C iba za 120 rokov, rýchlejšie sa otepľujú kontinenty, vnútrozemie (vrátane SR, teplota povrchu sa tu zvýšila o viac ako 1,7 °C), aj oblasti Arktídy a táto zmena je spôsobená človekom: predovšetkým vysokými emisiami skleníkových plynov (CO₂, CH₄, N₂O a ďaľších) a rozsiahlou premenou krajinnej pokrývky Zeme, ktorá stratila už viac ako polovicu lesov.

Za posledné desaťročia zdokumentované negatívne následky rýchlo sa meniacej klímy zahŕňajú:

1. úbytok objemu morského ľadu (najmä v Arktíde), Grónskeho ľadovca, ľadovcov vo vnútrozemí kontinentov, ako aj topenie permafrostu;
2. globálny nárast hladiny svetových oceánov (za posledných 120 rokov o 20 cm) ohrozuje najmä husto osídlené pobrežia kontinentov a nízke ostrovy;
3. okyslovanie oceánov ohrozuje tvorbu a udržanie kostier a schránok morských živočíchov;
4. zmenu ročných úhrnov zrážok a ich časového a priestorového rozloženia, nárast podielu extrémnych zrážok a povodní, víchric a tropických cyklónov, dlhotrvajúceho sucha, vĺn horúčav i lesných požiarov;
5. nepriaznivé vplyvy na biologickú rozmanitosť (biodiverzitu) na pevnine zahŕňajú najmä posun vegetačných pásiem smerom od rovníka k pólom a vegetačných stupňov do vyššej nadmorskej výšky, zmeny veľkostí areálov jednotlivých druhov a ich posuny, zmeny nástupu fenologických fáz a s tým spojené riziká (napr. nedostatok potravy počas hniezdenia hmyzožravého vtáctva), narušenie koevolučných väzieb (napr. medzi rastlinami a ich opeľovačmi) ako aj narušenie migračných trás;

Súčasná zmena klímy ovplyvňuje každý obývaný región na Zemi. Na Slovensku sa prejavuje veľmi nepriaznivo najmä v lesoch (časté a rozsiahle polomy a gradácie škodcov), pri produkcii potravín (výkyvy a extrémy počasia, zmeny procesov v pôde, invázne druhy burín), na vodnom a rybnom hospodárstve (znižovanie prietokov riek, rast teploty, úbytok kyslíka vo vode); nepriaznivo vplýva na ľudské zdravie (napr. seniorov a chorých počas vĺn horúčav, príchod nových patogénov) a na kvalitu života v mestách.

Prognózy ďalšieho vývoja sú zatiaľ veľmi nepriaznivé, podľa novej, šiestej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa do obdobia rokov 2041 až 2060 oproti obdobiu 1850 – 1900 vysoko pravdepodobne zemský povrch v priemere oteplí o 1,2 až 3 °C. IPCC rozlišuje päť scenárov vývoja, pri väčšine sa do konca 21. storočia teplota zemského zvýši o viac ako 1,5 °C (oproti obdobiu 1850 – 1900).

Parížska dohoda (2015) má cieľ udržať oteplenie pod 2 °C a odporúča sledovať aj cieľ maximálneho oteplenia do 1,5 °C. Posledná správa IPCC (2021) však konštatuje, že tento druhý cieľ už nemáme šancu dosiahnuť. O to viac, že globálna spoločnosť zatiaľ ide podľa najhoršieho scenára (biznis ako doposiaľ).

Situácia je vážna a konať je už nevyhnutnosťou. Súčasťou Európskej zelenej dohody (European Green Deal z roku 2020) je preto aj mitigácia a adaptácia na zmenu klímy, vrátane cieľa zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % (oproti úrovni z roku 1990) a členské štáty EÚ podporujú rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy do rokov 2025 a 2030 vypracovalo aj Ministerstvo životného prostredia.

Rozhodujúci aktéri v decíznej a korporátnej sfére však nie vždy problému rozumejú a prichádzajú aj s riešeniami, ktoré sú veľmi diskutabilné až kontraproduktívne. Príkladmi v EÚ aj v SR je budovanie slnečných elektrární na ornej pôde, nevhodne lokalizované malé vodné elektrárne, alebo degradácia pôdy pestovaním repky na biopalivo. Obrovským problémom je stále likvidácia tropických pralesov aj za účelom pestovania palmy olejovej (palmový olej importovaný do EÚ ide zväčša na produkciu bionafty. V Európe je tiež problémom masívne a stále rastúce spaľovanie dreva v teplárňach a elektrárňach.

Ak sa chceme vyhnúť skratovitým riešeniam, je nutné vidieť, že zmena klímy je súčasťou oveľa širšej globálnej environmentálnej krízy. Obrovským problémom je najmä masívny úbytok biodiverzity (globálne je ohrozených 1 milión druhov) a narušenie biogeochemických cyklov, rozsiahla premena krajinnej pokrývky Zeme (ročne sa odlesní 100 miliónov ha tropických pralesov), ďalej je to acidifikácia oceánov, vyčerpávanie vodných zdrojov aj rozsiahle znečisťovanie prostredia.

Preto je dôležité vnímať extrémne vysoké narušenie celého Zemského systému a hľadať systémové riešenia. Túto cestu načrtáva aj správa Programu OSN pre životné prostredie (z júla 2021), zdôrazňujúca prepojenia medzi premenou krajiny (najmä odlesňovaním, nárastom podielu ornej pôdy a zástavby), narušením vodného cyklu a s tým spojeným zníženým ochladzujúcim efektom vegetácie.

K hlavným prioritám zmierňovania a adaptácie spoločnosti, aj mesta Banská Bystrica, na zmenu klímy preto musí byť obnova, tvorba a ochrana zelenej infraštruktúry: obnova a zvýšenie podielu vegetácie v meste, najmä stromov, kvitnúcich lúk a mokradí, ale aj vertikálnej a strešnej zelene. Za slnečného letného dňa priemerný strom transpiruje (vyparí) niekoľko sto litrov vody, čím ochladzuje prostredie.

Podobne veľmi významná je obnova, tvorba a ochrana modrej infraštruktúry (jazierok, fontán, dažďových záhrad), vrátane striktnej ochrany vodných tokov a brehových porastov. K prioritám dneška pribudlo vyššie zadržiavanie vody v krajine, aby sme ju mali k dispozícii počas období sucha a horúčav.

Nastavením týchto hlavných priorít aj v našom meste môžeme získať „dva v jednom“ – adaptáciu na meniacu sa klímu: zníženie rizík pre fungovanie mesta a kvalitu prostredia a prispejeme tiež k ochrane biodivezity a ekosystémových služieb, a tým aj k posilneniu prirodzeného regulačného potenciálu bioty.

Pri hľadaní ďalších riešení (adaptácia dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva) si tiež treba uvedomiť, že iba výmena technológií za obnoviteľné zdroje nestačí. Súbežne treba zvyšovať energetickú účinnosť zariadení a predovšetkým znižovať našu spotrebu energie.

Použitá literatúra

EC, 2021. EU climate action and the European Green Deal. European Commission.
EEA, 2017: Climate change, impacts and vulnerability in Europe 2016. European Environment Agency, Luxembourg, ISBN 978-92-9213-836-3, 419 pp.
Ellison D., Morris C.E., Locatelli B. et al. 2017. Trees, forests and water: Cool insights for a hot world. Global Environmental Change 43: 51 – 61.
IPBES / Díaz S., Settele J., Brondízio E., Ngo H.T., Guèze M., Agard J. et al., 2019. Global Assessment Report on Biodiversity and Ecosystem Services – Summary for Policymakers. The Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services.
IPCC, 2021: Summary for Policymakers. In: Climate Change 2021: The Physical Science Basis. Contribution of Working Group I to the Sixth Assessment Report of the Intergovern. Panel on Climate Change [Masson-Delmotte, V., P. Zhai, A. Pirani, S. L. et al. (eds.)]. Cambridge University Press. 41 s.
MŽP SR, 2018.  Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy. Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava, 145 s.
PRB, 2021. 2021 World Population Data Sheet. Population Reference Bureau.
Sabo P., Urban P., Malina R., Švajda J. & Turisová I., 2020. Úvod do systémovej ekológie I. Od environmentálnej krízy k princípom ekologickej zložitosti a organizácie ekologických systémov. Fakulta prírodných vied, Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 286 s.
Steffen W., Richardson K. et al., 2015. Planetary boundaries: Guiding human development on a changing planet. Science 347 : 1259855-1 – 1259855-10.
UNEP, 2021. Foresight brief: Working with plants,. Soils and water to cool the climate and rehydrate Earthś landscapes.

Autor príspevku: Ing. Peter Sabo, CSc.

 

Komunita pre klímu

Potreba prepojenia miest s prírodou, zvýšenie množstva zelených plôch či zachytávanie dažďovej vody je pre udržateľnú lokálnu klímu veľmi dôležité. Pokiaľ sa zmeny udejú premyslene a po celom svete, existuje šanca, že budú mať vplyv aj na globálnej úrovni. Prvé zelené a modré riešenia sú už viditeľné aj v Banskej Bystrici.

Týka sa to napríklad zelenej strechy na Materskej škole Tatranská, vyvýšených záhonov a zachytávania dažďovej vody v Radvani, iniciatívnej výsadby nových stromčekov obyvateľmi (napríklad na Severnej ulici) či úpravy plánu kosieb na území mesta. Okrem odborného hľadiska a investora si však akékoľvek proklimatické riešenie vyžaduje najmä participáciu zo strany ľudí. Je preto veľmi dôležité, aby obyvatelia rozumeli, prečo je potrebné v ich okolí zaviesť určité opatrenia, a tiež tomu, aký vplyv to bude mať na ich život.

Na to, aby bola zmena citeľná je potrebné najmä to, aby sa pre danú vec nadchlo viac ľudí – komunita, nakoľko spoločnými silami je do jednotlivých proklimatických riešení možné priniesť udržateľnosť. Ako dobrý príklad môžeme uviesť výsadbu nových stromčekov, pre ktoré je polievanie v rámci prvých dvoch rokov naozaj kľúčové. Práve adopcia pomáha vytvárať vzťah medzi ľuďmi a zeleňou. Ten potom podnecuje adoptéra k starostlivosti o “svoj” stromček. Komunita, ktorá rozumie klimatickým zmenám vie nielen pomôcť s udržateľnosťou zelených riešení, ale aj navrhovať a vytvárať samotné zmeny.

Ak máte pocit, že vo vašom okolí ešte nie je silná komunita, ktorá by vnímala túto tému, nevešajte hlavu. Vznik každej komunity, iniciatívy či podujatia sa začínala nadšením pár jednotlivcov, ktorí následne motivujú ďalších ľudí. Pozitívna motivácia môže mať rôzne podoby – usporiadanie pikniku, vytvorenie tematickej akcie, osadenie vtáčích búdok a hmyzích domčekov alebo vytvorenie náučného chodníka či komunitnej hry. Tieto na prvý pohľad neklimatické aktivity pomáhajú ľuďom, aby si vytvorili vzťah so svojím okolím. Ten je kľúčom k tomu, aby komunita za klimatické opatrenia bojovala a podporovala ich.

Dobrý príklad sú aj pripravované Zelené oázy v Banskej Bystrici.  Aj vďaka tomuto projektu môžu vzniknúť návrhy v určených lokalitách, ktoré nebudú iba odrazom potrebných riešení pre zlepšenie mikroklímy, ale budú reflektovať na potreby komunity, ktorá je potrebná pri ich ďalšej udržateľnosti. Pridáte sa k zmene?

Autor príspevku: Mgr. art. Eva Mazancová, ArtD.