Participatívny rozpočet

O participatívnom rozpočte

Úloha občanov nekončí účasťou na voľbách raz za štyri roky, participatívny rozpočet im umožňuje priamo sa zapojiť do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa ich mesta či mestskej štvrte. Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen volí poslancov mestského zastupiteľstva, ale je priamo vtiahnutý do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa jeho mesta či mestskej štvrte.

Myšlienka participatívneho rozpočtu vznikla v brazílskom meste Porto Alegre v 80-tych rokoch 20. storočia v dôsledku dlhodobého sociálno-historického vývoja vplývajúceho na politiku v mestách, počas ktorej dochádzalo k čoraz hlbšej exklúzii celých skupín obyvateľstva, predovšetkým sociálnej. Ruka v ruke s tým sa prirodzene zhoršovali celkové podmienky života v meste, či už ide o kriminalitu, gentrifikáciu, likvidáciu občianskych zariadení, zelene, údržbu infraštruktúry a vzťah k histórii.

Participatívny rozpočet v zásade znamená:

– vytváranie nového vzťahu medzi zastupiteľstvami a občanmi, čo v praxi znamená formovanie novej, demokratickejšej formy riadenia a rozhodovania

– zvyšovanie záujmu o veci verejné, podporovanie aktívneho občianskeho prístupu

– presmerovanie verejných zdrojov v prospech najpostihnutejších a na projekty, ktoré sú prioritou pre samotných obyvateľov mesta

– opätovné obnovovanie narušených sociálnych väzieb

– postupné zvyšovanie transparentnosti mestskej správy, odstraňovanie korupcie a vonkajších vplyvov, ktoré sú v rozpore so záujmami obyvateľov, na rozvoj mesta.

Participatívny rozpočet sa dnes úspešne uplatňuje aj v mnohých európskych mestách (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Anglicko, Holandsko…). Formy participatívneho rozpočtu sa prípad od prípadu menia podľa toho, aké sú domáce právne podmienky, aké sú potreby a aký je tlak verejnosti.

Presadenie participatívneho rozpočtu je relatívne dlhodobý a náročný proces. Prvým krokom pri snahe o jeho zavedenie je vytvorenie otvorenej a demokratickej občianskej platformy prístupnej jednotlivcom aj združeniam, ktoré budú myšlienke jeho presadzovania naklonené. Táto platforma bude obsahovať skupiny rozdelené podľa záujmov (resp. tém ako je zeleň, školstvo, doprava, architektúra a pod.) a podľa miestnej príslušnosti (resp. mestskej časti). Postupne by sa mala rozširovať na čo najväčší počet obyvateľov a popri tom vytvárať mechanizmy dosahovania demokratického konsenzu pri prijímaní rozhodnutí.

Zdroj: http://pr.bratislava.sk

 

Participatívny rozpočet a jeho kritériá

Existuje množstvo definícií toho, čo je participatívny rozpočet. V zásade sa však tieto definície zhodujú v kritériách, ktoré by mal proces verejného rozhodovania o rozpočte zahŕňať, aby sa dalo o ňom hovoriť ako o participatívnom rozpočte. Tu sú príklady dvoch takých pohľadov na PR a jeho kritériá:

1) Predmetom procesu je verejný rozpočet, alebo aspoň jeho časť (nejde teda o mestské plánovanie);

2) Účasť (participácia) občanov má priamy dopad na rozpočet (nie je to teda konzultácia);

3) O pravidlách, ktorými sa celý proces riadi, rozhodujú občania;

4) Proces PR obsahuje prvok zvažovania (nie je to teda obdoba švajčiarskeho fiškálneho referenda);

5) Súčasťou podoby procesu PR je redistributívna logika – napr. najchudobnejšie časti či oblasti dostanú viac peňazí a naopak;

6) Proces PR je navrhnutý inštitucionálne tak, aby zaisťoval občanom možnosť monitorovať verejné výdavky;

7) Proces PR sa periodicky opakuje (najčastejšie na ročnej báze)…

Ďalšia definícia vychádza z nasledujúcich piatich kritérií:

(1) O finančnej a rozpočtovej dimenzii musí prebiehať diskusia; PR sa zaoberá vzácnymi, resp. obmedzenými zdrojmi.

(2) Súčasťou procesu PR musí byť úroveň mesta alebo (decentralizovaná) mestská štvrť či obvod s istou mocou v oblasti administrácie.

(3) Musí ísť o opakovaný proces (jedno stretnutie alebo jedno referendum o finančných záležitostiach teda nie sú príkladmi participatívneho rozpočtovania).

(4) Proces musí zahrňovať nejakú formu verejného zvažovania (deliberácia) v rámci špecifických stretnutí/fór (otvorenie administratívnych stretnutí či klasických zastupiteľských inštancií voči normálnym občanom mesta nie je participatívnym rozpočtovaním).

(5) Vyžaduje sa istá zodpovednosť vo veci výstupov/výstupných údajov.

 

Čo participatívny rozpočet – povedané inými slovami – znamená?

  • Participácia – vaša spoluúčasť od navrhovania, cez rozhodovanie, realizovanie, až po vyhodnocovanie projektov.
  • Sebarealizácia – priestor pre vaše nápady a možnosť pretvárať svet okolo seba. Zanechať tu kúsok seba.
  • Angažovanosť – je čas začať meniť to, na čo môžeme dosiahnuť.
  • Spolupráca –  viac hláv, viac rozumu, rozmanitosti a kvality. Je možné, že váš projektový nápad zaujme ďalších Banskobystričanov natoľko, že vám s ním budú chcieť pomôcť. Je možné, že viacero ľudí bude chcieť riešiť nedostatok, ktorý vidíte aj vy. Logicky, namiesto vypracovávania konkurenčných návrhov, sa budete môcť spojiť, spolupracovať, rozpracovávať ideu spolu a sledovať, ako sa váš nápad rozrastie.
  • Inovácia – využi svoj potenciál.

 

Transparentnosť

Základným poslaním participatívneho rozpočtovania a plánovania je vytvoriť prostredie pre čo najväčšiu a najkvalitnejšiu možnú občiansku angažovanosť a spoluúčasť pri spravovaní vecí verejných. Princípy maximálnej transparentnosti, prístupnosti a zrozumiteľnosti sú jeho podstatným predpokladom.

Povinnosťou pre všetky aktivity odohrávajúce sa v rámci participatívneho rozpočtu a plánovania je pravidelne zverejňovať informácie o svojom pôsobení a umožniť tak čo najefektívnejšiu komunikáciu medzi aktívnymi členmi komunít, ako aj umožniť verejnosti spoluprácu pri rozvíjaní, realizovaní a kontrolovaní jednotlivých návrhov a projektov.