Program rozvoja bývania mesta Banská Bystrica do roku 2035

Slovník pojmov rozvoja bývania

Na stretnutiach pracovnej skupiny pre tvorbu Programu rozvoja bývania sa objavujú rôzne pojmy súvisiace s touto tematikou. Aby sme zabezpečili jednotné porozumenie tejto rozsiahlej terminológie, na podstránke „Slovník pojmov rozvoja bývania“ budeme postupne sumarizovať a definovať jednotlivé „objavujúce sa“ pojmy.

Bývanie

Označuje všeobecný termín pre miesto, kde ľudia žijú. Tento termín zahŕňa domovy, byty, bytové komplexy a iné formy ubytovania, ktoré sú kľúčovým aspektom života obyvateľstva.

 

Klastrové bývanie

Jedna z foriem komunitného bývania, využívaná v zahraničí hlavne seniori po úmrtí partnera alebo neúplné rodiny. Je to forma, kde každý jednotlivec alebo rodina má svoju izbu ako spálňu a zdieľajú si spoločné priestory (obývačka, kuchyňa, kúpelňa). Ide o ľudí, ktorí sa poznajú a vo veľkej kuchyni sa stretávajú ako komunita. Využívajú sa aj generačne pestré klastrové byty (seniori a osamelé matky s deťmi). V týchto typoch je to koncept win win – seniori dokážu postrážiť menšie deti, kým mladí ľudia im zas nakúpia. V Rakúsku rozšírená forma komunitného bývania. Tiež sa označuje ako co-housing, či družstevné bývanie.

 

Co-living

Forma bývania pre mladých ľudí. Je to niečo medzi internátom a ubytovaním pre mladých ľudí. Zjednodušene je to niečo medzi internátom a hostelom, no s lepšími službami. Bývanie je primárne určené pre študentov, absolventov a mladých ľudí.

Metodologicky radíme do segmentu PBSA (Purpose-Built Student Accommodation)  čo je bývanie špeciálne postavené pre vysokoškolských študentov súkromnými developermi. Má zvyčajne jednu z dvoch foriem. Buď sú to samostatné štúdiové, alebo „klastrové“ byty so súkromnou kuchyňou, ale spoločným obytným priestorom. Na druhej strane to môžu byť tiež moderné internátne izby obsahujúce spálne s vlastnou kúpeľňou, so spoločnou kuchyňou, jedálňou a obývacím zariadením.

 

Housing first a Housing led

Sú prístupy v oblasti sociálnej práce, ktoré vedú k ukončovaniu bezdomovectva a k získavaniu trvalejšieho štandardného bývania. Rozdielom oproti pôvodnému prístupu sociálnej práce (zásluhovosť a prestupné bývanie, kde jedinec si musel bývanie zaslúžiť a prechádzal od jednoduchých, krízových foriem, ku vyhovujúcejším),  tento inovatívny koncept presadzuje rýchle zabývanie s cieľom sociálnej stabilizácie jedinca a jeho rodiny s podporou odborníkov a sprevádzaním v oblasti sociálnej práce, psychológie, medicíny atď.

Cieľom zavádzania housing-led prístupov (napr. housing first, rapid re-housing) so sprievodnými opatreniami je sprostredkovať štandardné, cenovo dostupné, udržateľné a samostatné bývanie vybranej cieľovej skupine spolu s vykonávaním sociálnych intervencií a odbornej pomoci (napr. právna, psychologická atď.), ako preventívneho opatrenia na ochranu zdravia a života ľudí, ktorí nemajú alebo stratili prístup k vlastnému bývaniu.

Housing Led niektoré zdroje uvádzajú ako širší pojem. Iné zdroje ho uvádzajú ako podpora v získavaní bývania pre ľudí, ktorí nemali dlhodobú skúsenosť s bezdomovectvom. A v tomto chápaní sa Housing First venuje naopak osobám s dlhodobejšou skúsenosťou s bezdomovectvom.

 

Dostupnosť bývania

Jeden z hodnotiacich ukazovateľov životnej úrovne spoločnosti. Dostupnosť bývania je definovaná možnosťami, ktoré majú domácnosti pri zabezpečení bývania. Bývanie je považované za cenovo dostupné ak má domácnosť dostatok prostriedkov pre zabezpečenie bývania a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením základných životných potrieb.

 

Dostupné bývanie

V oblasti dostupnosti bývania udržateľný rozvoj predpokladá, že obyvatelia majú zabezpečené kvalitné a cenovo dostupné bývanie s primeranou mierou stability.

Dostupné bývanie sa delí na nájomné a vlastnícke bývanie. Podľa poskytovateľa potom poznáme:

a)      Verejné nájomné bývanie

Pojem „verejné” najčastejšie znamená, že nájomné bývanie je vlastnené a poskytované verejnoprávnym subjektom, t. j. najmä obcou. (tu môžeme zaradiť aj Mestské nájomné bývanie) Iným spôsobom nahliadania na pojem „verejné“ je z hľadiska financovania a za verejné je teda považované nájomné bývanie, ktoré je obstarávané s verejnou podporou (či už štátu, ale aj regionálnej a miestnej úrovne) a poskytované za netrhové nájomné (väčšinou regulované). V takejto podobe je v zahraničí za verejné nájomné bývanie považované aj bývanie poskytované neziskovými organizáciami, družstvami alebo inými súkromnými subjektmi. Nie zriedka je tento pojem preto stotožňovaný aj so „sociálnym bývaním“ v závislosti od konkrétnych podmienok danej krajiny.

b)      Súkromné nájomné bývanie

Nájomné bývanie poskytované súkromným sektorom pre ľudí bez ohraničenia ich príjmov. Tento typ  by mal prispieť najmä k zvýšeniu mobility pracovnej sily.

 

Nájomné bývanie

Bývanie, v ktorom na základe nájomnej zmluvy nájomca užíva za vopred stanovených podmienok a odplatu byt vo vlastníctve prenajímateľa.

 

Mestské nájomné bývanie

Politiky a prax spojené s bývaním v bytoch mestského bytového fondu