Mestská polícia Banská Bystrica
Samospráva
História
Základy mestskej samosprávy v Banskej Bystrici položila privilegiálna listina Bela IV. z roku 1255. Niet pochýb, že Banská Bystrica dovtedy nemala vlastnú samosprávu, ale ako obec spadala pod župnú pôsobnosť. Tento nepriaznivý pomer obmedzoval mesto v rozvoji, ohrozoval jeho životaschopnosť a spôsoboval prekážky v obchodných a ekonomických aktivitách. Znemožňoval fungovanie akýchkoľvek samosprávnych inštitúcií, ktoré v tých časoch zabezpečovali počestné nadobúdanie majetku a jeho pokojné zveľaďovanie.
Po naznačení cirkevnej organizácie, ktorá sa nachádza hneď na začiatku privilegiálnej listiny, sa ďalej hovorí o riadení mesta, jeho samosprávnych a majetkovoprávnych inštitúciách. Ich základom a východiskovým bodom je richtárska právomoc a jej predstaviteľ – richtár.
Bol hlavou mesta a zároveň aj veliteľom vojensky organizovanej meštianskej stráže a ako taký bol povinný postarať sa o výzbroj stráže a presnú náplň jej služby. Zodpovedal aj za všetky vybočenia zo zaužívaného verejného poriadku v meste a očakávalo sa od neho, že proti nim účinne zasiahne aj za cenu obetovania vlastného nočného pohodlia (považovalo sa za samozrejmé, že richtár je k dispozícii vždy keď je to potrebné). Na zachovanie autority a neprístupnosti museli byť jeho majetkové pomery úplne vysporiadané.
Dokonca sa od neho očakávalo aj to, že v prípade potreby požičia vlastné imanie mestskej pokladnici, ak „zívala“ prázdnotou.1
Až do konca 15. stor. vykonával policajný dohľad nad mestom (Banská Bystrica) richtár s mestskou radou. Na uľahčenie tohto dohľadu bolo vtedy mesto rozdelené na štvrte. Do ich čela bol postavený veliteľ, ktorý bol volený spomedzi mešťanov (Viertelmaister, magister qvadratium). Neskôr sa aj takáto štvrť ešte rozčlenila na 3 obvody.
Každý obvod viedol veliteľ (Rottmaister). Rozčlenenie malo praktický význam nielen v mierových časoch, ale najmä pri vojenskej mobilizácii, keď sa uvedení predstavitelia mestských častí stávali vojenskými veliteľmi svojich meštianskych oddielov. Neskôr sa obidve hodnosti zlúčili do jednej pod spoločným názvom „Viertelmaister“. Každý rok ich vymenovávala a odvolávala vnútorná rada (výkonný orgán mesta).
Títo velitelia plnili viaceré úlohy. V mierových časoch napr. oznamovali obyvateľom opatrenia mestskej rady a preverovali, či boli skutočne vykonané. Neskôr, keď už obrana mesta vlastne ani neležala na pleciach mešťanov, vykonávali u nich kontrolu zbraní.
V mierových časoch slúžili v protipožiarnych hliadkach (Mestský požiarny poriadok z roku 1739) a zodpovedali za rozostavenie a kontrolu nočných stráží.
V 60. rokoch 19.stor. funkcia veliteľov štvrtí zanikla.
Až neskôr nahradila „viertelmaisterov“ polícia v dnešnom význame (Büttel). Pozostávala z 12 člennej posádky. Šiesti členovia boli pridelení k bráne, 6 muži k vnútornej, resp. úradnej službe.
Jeden z posledne menovaných mal za povinnosť rozhlásiť nariadenia za zvukov trúbky alebo bubnovania, a to dolu v uliciach alebo z radničného balkóna. Kedysi vykonávali službu bez špeciálnej uniformy a zbrane. Ich jediným rozpoznávacím znakom bola helma ( Helm, Sturmhambe) a veľká palica.
V roku 1759 si podľa vzoru ostatných miest žiadali príslušníci „polície“ z Banskej Bystrice vlastný mundúr, ale mestská rada odsunula vybavenie žiadosti na „priaznivejšiu dobu“. Sľub dodržala až v roku 1784, keď jednak zvýšila ich týždenný plat o 5 grošov, ale im taktiež zabezpečila aj uniformu. Rovnošata bola ušitá podľa vtedajšej uhorskej módy z modrého súkna, bola zdobená červenou šnúrou a cínovými rozetami. Pre zaujímavosť môžeme uviesť že všetky odevy dovedna stáli 266 zlatých a 5 ½ grajciara. Z toho usudzujeme, že boli naozaj ozdobné. Je pravdepodobné, že k tejto uniforme dostali aj zbraň, ale o tom neexistuje žiadny záznam.
Z hľadiska vtedajšej hierarchie moci v meste, patrila mestská polícia medzi nižších úradníkov a mestských zamestnancov.2
Významné miesto medzi zamestnancami mesta Banskej Bystrice v priebehu 16. stor. zaujímali osoby, ktoré boli spojené s obranou mesta. Zatiaľ čo funkcie rottmaistrov a viertelmaistrov boli viac vojenskými hodnosťami než funkciami, neboli platené a vyplývali priamo zo systému brannej organizácie obyvateľstva.
Platenú funkciu zastávali hradný kapitán, čiže veliteľ banskobystrického mestského hradu a jeho zástupca- podkapitán, ktorý bol zároveň mestským puškárskym majstrom. Z hľadiska postavenia, patril kapitán medzi vyšších úradníkov.
Etablovanie úradu mestského kapitána nie je možné presne doložiť pre torzovitosť archívnych dokumentov. Z najstaršieho obdobia dejín mesta vyplýva, že ani v 14. stor. nemala Banská Bystrica vybudovaný ucelený fortifikačný (obranný) systém. Viac sa spoliehala na kráľovskú ochranu.
Hoci najstarší zachovaný písomný záznam o mestskom kapitánovi pochádza až z roku 1459 (spomína sa v ňom Klára, vdova po hradnom kapitánovi Bartošovi), počiatky uvedenej funkcie možno predpokladať omnoho skôr, a to v priamej nadväznosti na vybudovanie samotného mestského hradu niekedy v období pred pol. 15. stor.
Na základe ojedinelých zmienok tiež nie je možné presne zrekonštruovať pracovnú náplň kapitána v najstaršom období, ale zrejme ňou bola komplexná ochrana celého areálu mestského hradu s kostolmi, radnicou, farou a ďalšími fortifikačnými objektmi, vrátane zabezpečovania ich údržby. Dôležitú úlohu predstavovala aj ochrana mestského archívu, ktorý sa nachádzal v hradnom areáli.
Omnoho lepší prehľad o pracovnej náplni mestských hradných kapitánov, poskytujú archívne dokumenty od pol 16. stor. Hradný kapitán bol pri výkone svojej funkcie plne podriadený richtárovi mesta a mestskej rade. V priestoroch hradu sa mal zdržiavať neustále, bez ohľadu na dennú či nočnú hodinu a opúšťať ho smel len vo výnimočných prípadoch, a to iba so súhlasom mestskej rady.
Práve z uvedeného dôvodu mu mesto na hrade poskytovalo bezplatné ubytovanie.
Hradný kapitán mal množstvo povinností, ktoré presne stanovoval rokovací poriadok z roku 1577.3 Tu je niekoľko z nich: zabezpečovanie vstupu osôb do priestorov hradného areálu, mal dávať zvláštny pozor na „veselých“ ľudí a šibalov, každé ráno podával hlásenie richtárovi, zabezpečoval denné a nočné služby hliadok na baštách a strážcov pri bránach- ak niekoho prichytil pri spánku- stanovenie druhu a výšky trestu bolo plne v jeho kompetencii, zodpovedal za zbrane, muníciu a výzbroj v mestskej zbrojnici a v ostatných fortifikačných objektoch a ešte mnoho ďalších. Ak bol členom mestskej rady, zúčastňoval sa na jej zasadaniach a na všetkých administratívnych a právnych úkonoch, ktoré rada vykonávala.
Zaujímavosťou je, že právomoci kapitána banskobystrického mestského hradu sa v čase ohrozenia pritom začínali, ale aj končili na území vymedzenom hradbami areálu. Vôbec sa nepodieľal na vojenskom velení mestskej domobrany.
Od roku 1660 už jestvoval úrad hradného kapitána len čisto formálne, bez reálnych právomocí. Jeho nositeľ zvykol každoročne podať demisiu spolu s mestskou radou. Už nezvykol využívať ani služobný byt na hrade, pretože tam nemal čo robiť.
V týchto časoch tento úrad striedavo zastávali nemeckí a slovenskí členovia mestskej rady. Po roku 1671, keď sa do hradu natrvalo nasťahovala nemecká vojenská posádka, definitívne zanikol. Ak sa potom objavili povinnosti, ktoré spadali do okruhu právomocí bývalého hradného kapitána, vykonával ich mestský strážmajster.4
Keď v roku 1692 komisár Borsitzký videl, že kapitánsky post nie je obsadený, opýtal sa mestskej rady (v Banskej Bystrici) na príčiny tohto stavu a zároveň navrhol rozšíriť okruh jeho právomocí. Podľa jeho mienky mal kapitán po nastolení mierových dní dbať na osobnú bezpečnosť a ochranu majetku mešťanov. Odteraz mal dávať pozor aj na dodržiavanie mier a váh, ako aj na zachovávanie pravidiel pri predaji alkoholu, najmä však vína.
Mestská rada v odpovedi komisárovi prisľúbila, že zreorganizuje túto funkciu vedno s navrhnutými právomocami. Vzhľadom nato, že post sa neukázal byť takým nevyhnutným, keďže navrhnutý okruh právomocí sčasti spadal do kompetencie trhového sudcu, ochutnávača vín (Weinzierla) a policajného zboru pozostávajúceho z niekoľkých členov, zriadenie kapitánskej pozície sa odložilo až do roku 1763.
Počas vtedajších mestských volieb samotný richtár v reakcii na množiace sa sťažnosti ohľadom častého narúšania nočného pokoja a iných výtržností oznámil, že je nevyhnutné zriadiť post policajného kapitána a obsadiť ho vhodnou osobou. Podľa jeho mienky sa do tohto úradu mal zvoliť niektorý mladší člen mestskej rady, pretože táto funkcia je vzhľadom na okolnosti spojená s náročnejšími povinnosťami. Po prijatí návrhu sa uskutočnila voľba. Banská Bystrica, tak v osobe Karola Pannera získala svojho 1. policajného kapitána.5
V 18. stor. sa stretávame s rozšírením úradníckeho aparátu napr. o drába, strážcov mestských brán, strážcov veží, nočných strážcov a pod.
V roku 1851 bol vydaný „Zákaz používať názov mestský kapitanát“ pre mestskú políciu, patriacu pod mešťanostu. Oficiálne by sme mohli považovať tento rok za prvú písomnú zmienku o mestskej polícii v Banskej Bystrici a je zrejmé, že vznikla a plnila svoje poslanie ešte pred rokom 1851.
Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici poskytlo na účely tejto práce kópiu dokumentu: Policajnie regule pre Bystrických hajdúchov“, ktoré sú datované do roku 1880, teda už vtedy pôsobili v meste Banská Bystrica tzv. Bystrickí hajdúsi, ktorých považujeme za predchodcov súčasnej mestskej polície.
Z historických záznamov je možné sa domnievať, že funkcia mestského hlavného kapitána bola aj v 20. stor. používaná ako hodnosť pre veliaceho dôstojníka mestskej polície. Uvedený názov funkcie sa spomína napr. „v žiadosti o priznanie mimoriadneho príspevku“, o ktorý požiadal mestský policajný kapitán Zoltán Erdély, alebo v žiadosti zo dňa 16. januára 1919, v ktorej mestský policajný kapitán Tichý, žiadal o: „vystavenie prisluchajuceho hábi pre 25 mestských policajtov.“ Používanie názvu mestská polícia dokladá odpoveď číslo 4432/1923, v ktorej okresný náčelník nesúhlasil zo znížením počtu mestských policajtov, z 20 na 13.6
Za pravlasť moderného četníctva môžeme považovať Francúzsko. Pôvodné francúzske četníctvo z počiatku 17. stor. bolo určené k ochrane kráľovej osoby a udržalo sa v elitných vojskách kráľovského dvora (Maison du Roi), takmer do počiatku francúzskej revolúcie. Od 70. rokov 17. stor. potom existoval jednotky četnictva so širšou teritoriálnou pôsobnosťou. Osvedčený vzor vojensky organizovanej bezpečnostnej zložky bol neskoršie často kopírovaný a nakoniec sa ujal i v strednej Európe. Napr. Napoleon na dobytých územiach vytváral systém satelitných republík, ktoré potom transformoval na monarchie. V týchto štátoch bol napodobňovaný nielen systém francúzskej štátnej správy, zákonodarstva a pod., ale i francúzska armáda a bezpečnostné zložky. Četníctvo Napoleonovho Talianskeho kráľovstva sa stalo po páde franc. cisárstva základňou rakúskeho četnictva.
V 20. stor. existovalo četníctvo v mnohých európskych štátoch. Podľa francúzskeho vzoru bolo budované napr. v štátoch Rýnskeho spolku, ďalej počiatkom 19. stor. v Prusku a neskôr v Nemecku (tu ale môžeme nájsť jeho predchodcov už v 15. stor. v brandenburských zemských rajtaroch [landsreiter]). S četníkmi sa stretávame aj v Rusku, Čiernej hore atď.
Za pravlasť modernej polície môžeme považovať Anglicko. Zbor konstáblov, založený v Londýne roku 1829, bol napodobňovaný obdobnými inštitúciami v ďalších štátoch.
Medzi prvé právne akty po vzniku Československej republiky v roku 1918 patrila tzv. recepčná norma (zákon č. 11/1918 Zb.), ktorou sa v podstate prevzal existujúci štátny aparát.
Osvedčený recipovaný systém z Rakúsko-Uhorska rozdeľoval pôsobnosť a výkon bezpečnostnej služby medzi mestskú (obecnú) políciu, štátnu a četníctvo. Na Slovensku všetku správnu agendu obstarávali dovtedy samostatné muncípia. V každom muncípiu bola zriadená mestská muncipálna polícia. Po vzniku ČSR sa urýchlene pristúpilo k reforme štátnej správy s cieľom získať rozhodujúci vplyv v muncípiach. Ministerstvo vnútra si zabezpečilo „poštátnenie“ polície výnosom z roku 1919. vládne nariadenie č. 51/1936 Zb. o organizácii policajnej správy a služby preto umožňovalo zriaďovať štátne policajné útvary všade, kde to uznalo za vhodné, bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas obce.
Ešte pred oslobodením Československa vo februári 1945, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady schválilo nariadenie, ktorým boli staré žandárske a policajné orgány rozpustené a právne sa zakotvila Národná bezpečnosť na Slovensku. Do Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) boli začlenené aj obecné polície. Zákon z roku 1948 o Národnej bezpečnosti na dlhé obdobie ukončil činnosť obecných polícií.
Pán Bállek poskytol Mestskej polícii fotky z mesta 1972-1975, kde sú nafotení pracovníci ,,Mestskej Polície,, – v tej dobe sa nazývali aj ako Výkonný orgán pri MNV alebo podobne, Bystričania ich volali aj ,,7 statocných,,.
1972-75_1 MsP BB Bállek pri kostole nám.Š.Moyzesa
1972-75_2 MsP BB Bállek pri mestskom cintoríne
1972-75_3 MsP BB Bállek,… na námestí SNP
1972-75_4 MsP BB Bállek,Ivín na Kalvárii BB
1972-75_5 MsP BB Bállek,Masaryk,Snopko za Radnicou
1972-75_6 MsP BB Ivín,Bystrický,Snopko,Bállek v parku
1972-75_7 MsP BB L.Húšťava,V.Bállek,…za Operou BB
1972-75_8 MsP BB pri lietadle
1972-75_9 MsP BB v Parku po Pamätníkom
1972-75_10 MsP BB V.Bállek+J.Snopko v Parku pod Pam.
1972-75_11 MsP BB VB+JS streľby
1972-75_12 MsP BB VB+JS streľby.
1972-75_13 MsP VB,kominár,JS
Rok 1989 priniesol „znovuobrodenie“ činnosti mestských a obecných polícií v slovenskej republike.
Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici vydalo uznesenie číslo 3/1991, ktorým podľa §-u 19 odst. 1, zákona SNR č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení, zriadilo dňom 1. januára 1991 Mestskú políciu. Do funkcie náčelníka Mestskej polície bol vymenovaný Svetozár Jašurek. Týmto dňom sa začala písať novodobá história Mestskej polície v Banskej Bystrici.
Mestské a obecné polície vznikli zákonom SNR číslo 564/1991 o obecnej polícii. Tento krok reálne nadväzoval na reformu verejnej správy a vznik samospráv. Aj keď niektorí považovali vznik obecných polícií za určitý experiment, tieto názory podľa nás vychádzali z neznalosti histórie ako aj pomerov v zahraničných krajinách (napr.: USA), v ktorých podobný systém už dlhé roky funguje. Napriek tomu je dôležité spomenúť, že diferenciácia týchto preventívno-represívnych subjektov je nový prvok na slovenskej scéne. Následne po regionálnych poriadkových útvaroch postupne vznikali: železničná polícia, vojenská polícia, finančná a pod.
Špecifikom mestských a obecných polícií je, že pôsobia ako poriadkový útvar s pôsobnosťou a právomocami ohraničenými katastrálnym územím.
Oprávnenosť ich existencie však potvrdili i samotné obce a mestá, nakoľko v súčasnosti v každej väčšej obci, resp. mestečku obecná (mestská) polícia pôsobí.
Podľa charakteru právnych deliktov možno zjednodušene nazvať obecné polície- priestupkovými. Aj keď sa celá činnosť OP zďaleka nezužuje len na tento druh deliktov, práve tu sa v budúcnosti črtá jej úloha v systéme policajnej práce. Práve obecné polície môžu zásadným spôsobom zmeniť tento systém. Preťaženosť Policajného zboru, nárast trestnej činnosti i približovanie sa verejnej správy k občanovi vytvára priestor pre riešenie najjednoduchších a najmenej závažných deliktov orgánmi samosprávy.
V súčasnosti je základným poslaním obecných polícií kontrola všeobecne záväzných právnych noriem, najmä nariadení obcí a úloh, ktoré im nariadi primátor, resp. starosta obce.
Veľkú časť deliktov, ktoré príslušníci OP zistia pri svojej činnosti, sú oprávnení riešiť v rámci svojich kompetencií. Každý iný delikt, oznamujú príslušným orgánom, väčšinou Policajnému zboru alebo orgánom štátnej správy.
Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení konštituoval mestskú samosprávu tak, aby umožnil čiastočnú autonómiu pri uskutočňovaní jej úloh. V paragrafe 14 vytvoril zákon priestor k tomu, aby malo mesto svoju políciu, ako nástroj na zabezpečovanie mestských vecí ako je ochrana verejného poriadku, životného prostredia, vykonávanie nariadení a uznesení mestského zastupiteľstva. Zákon ponechal financovanie a materiálne zabezpečenie mestskej polície v kompetencii mesta.
Koncepcia činnosti MsP bola od jej konštituovania postupne modifikovaná. Mestská polícia bola pôvodne zriadená ako pokračovateľ IVPMsNV (Inšpekcia verejného poriadku mestského národného výboru). Objektívne podmienky determinované spoločenskými súvislosťami, postupne pretvárali mestskú políciu na útvar, ktorý uskutočňuje samosprávnu ochranu života a bezpečnosti občanov, ochranu majetku občanov a mesta pred zničením a poškodením atď.
Mestská polícia v Banskej Bystrici na samom začiatku svojej novodobej existencie, disponovala len 11 príslušníkmi, z ktorých ešte v priebehu roka 3 odišli. Konečný stav bol teda 8 príslušníkov, z toho 2 ženy. Medzi prvé úlohy, ktoré príslušníci MsP plnili patrili napr. riešenie prípadov, keď občania využívali verejné priestranstvá na neoprávnenú obchodnú alebo inú zárobkovú činnosť. V súčinnosti s mestským úradom, konala MsP preventívne opatrenia voči pracovníkom pohostinských zariadení, ktoré umožnili požitie alkoholických nápojov podnapitým osobám a osobám mladším ako 18 rokov. Boli vykonávané opatrenia voči organizátorom verejných podujatí, ktorí nedodržali určené podmienky. Príslušníci MsP riešili rušenie nočného kľudu, prípady vzbudzovania verejného pohoršenia, znečisťovanie, poškodzovanie, neoprávnené zabratie verejných priestranstiev, verejne prístupných objektov a verejnoprospešných zariadení, neoprávnené zakladanie skládok a odkladanie odpadov mimo vyhradených miest.
V období od 1. marca 1991 do 31. októbra 1991, riešili príslušníci MsP 1462 priestupkov, z toho pohovorom vybavila 277 a 1185 priestupkov bolo riešených uložením blokovej pokuty. V hodnotenom období boli uložené pokuty vo výške 163 500 Kčs.
Nedostatky, ktoré sa prejavili v činnosti MsP, boli subjektívne podmienené nedostatočnou odbornou teoretickou a praktickou prípravou príslušníkov na výkon služby. Objektívne boli spôsobené vákuom, ktoré bolo dôsledkom absencie komplexnej právnej normy upravujúcej činnosť mestskej polície. Rovnako nebolo ukončené kompletné vybavenie (výzbroj, výstroj) všetkých príslušníkov.
V roku 1992 sa mal počet príslušníkov zvýšiť aspoň na 30, čo aj bolo dodržané, nakoľko v tomto roku sa počet policajtov zvýšil na 33- 30 mužov a 3 ženy. Všetci uchádzači sa podrobili prijímaciemu konaniu, ktoré bolo organizované podľa kritérií Policajného zboru. V tomto čase už všetci príslušníci spĺňali podmienku odbornej spôsobilosti podľa § 25, zákona o obecnej polícii a podmienky určené v článku 4 ods. 1, vtedy platného organizačného poriadku MsP.
Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že hliadky v tomto období vykonali 850 výjazdov na výzvu občanov a obnovili verejný poriadok, 124 výjazdov na zásah proti narušiteľom verejného poriadku v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy a 129 výjazdov na žiadosť o pomoc pri pátraní po osobách a veciach.
Jedným z najzávažnejších nedostatkov sa ukázal nízky počet príslušníkov MsP.
Ďalším významným medzníkom vo vývoji MsP v Banskej Bystrici bol rok 1995, konkrétne 1. február, kedy mestské zastupiteľstvo vymenovalo do funkcie náčelníka Ing. Radoslava Lukaja, ktorý navrhol nový organizačný poriadok, v ktorom bol zakotvený dvojstupňový model riadenia. Uvedená zmena vychádzala z predpokladu, že zefektívni prenos informácií od vedenia k výkonným pracovníkom a späť. Taktiež sa zmenila štruktúra a organizácia pracovníkov MsP na funkčné a výkonné zložky s optimalizovaným riadením, prenosom informácií a s účelným rozdelením úloh, právomocí i zodpovednosti.
Novela zákona SNR č. 250/1994 Z.z., čiastka 73 z 19.9. 1994 Zb., dala naviac za úlohu orgánom obecných polícií objasňovať všetky priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní. Táto zmena zásadným spôsobom zvýšila nároky na činnosť spojenú s objasňovaním priestupkov. V prvej etape bolo potrebné, vyčleniť samostatného pracovníka, následne v nadväznosti na personálne dobudovanie MsP aj celé oddelenie objasňovania priestupkov.
Hlavnou zmenou bolo ale rozdelenie riadenia hliadkovej a pochôdzkovej služby na území mesta. Boli vytvorené okrsky, ktoré kopírovali volebné obvody.
- mestský obvod- centrum mesta, sídlisko, Uhlisko, Majer, Šalková, Senica,
- mestský obvod- Fončorda, Radvaň, Kremnička, Rakytovce
- mestský obvod- sídlisko Sever, Uľanka, Nový svet, Jakub, Kostiviarska, Podlavice, Skubín,
- mestský obvod- sídlisko Sásová, Rudlová, Stará Sásová.
Poslednou zmenou v tomto období, žiaľ nie práve pozitívnou bolo, že koncom roka 1995 bola zastavená prevádzka protialkoholickej záchytnej stanice (PAZS), čo malo značný vplyv na funkčnosť MsP v prípadoch nadmerného požívania alkoholických nápojov. V prípade nájdenia osoby, ktorá bola zjavne pod vplyvom alkoholu, a to v takej miere, že mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života a zdravia, často neostávalo hliadke MsP iné riešenie, ako odviesť dotyčnú osobu domov, čím vlastne MsP suplovala činnosť taxislužby avšak bez odplaty.
V tomto hodnotenom období riešili príslušníci MsP celkovo 8 841 priestupkov a objasnenosť dosiahla úroveň 71, 34%.
V roku 1996 bol organizačný poriadok, ktorý bol schválený v roku 1995, už plne aplikovaný do každodennej práce MsP.
Existuje predpoklad, že práve nová organizácia a spôsob kontroly prispeli k tomu, že pri celkovom počte 8 841 priestupkov, ktoré MsP riešila za rok 1996, dosiahol stupeň objasnenosti hodnotu 95,31% a aj keď sa v nasledujúcich obdobiach štruktúra a organizácia práce MsP ešte niekoľkokrát menila, percento objasnenosti už nekleslo.
Občania si často kladú otázku: „Čo vlastne mestskí policajti robia“? Nechceme vás nudiť „suchým“ výkladom zákona o obecnej polícii, keďže ten je voľne dostupný a každý kto má záujem si ho môže preštudovať či už s cieľom získať informácie alebo len tak pre zaujímavosť, ale miesto toho by sme chceli poukázať na tie činnosti (povinnosti) príslušníkov MsP, ktoré niektorí z nás nazývajú „neviditeľnými“, pretože napriek tomu, že sú potrebné a zaberajú veľký časový priestor a odčerpávajú značný ľudský potenciál, nie sú takmer vôbec hodnotené, nakoľko ich bežný občan nevníma. Medzi ne patria napr.:
- doručovanie rozhodnutí- v zmysle § 45 Občianskeho súdneho poriadku sú obce povinné poskytnúť súčinnosť orgánom štátnej správy pri doručovaní poštových zásielok. V priebehu roku 1996, bola MsP požiadaná poväčšine súdmi o doručenie spolu 239 zásielok. Z týchto bolo 178 doručených adresátom. Keď si uvedomíme, že na doručenie každej z nich sú vyčlenené 2 týždne a musia byť vykonané 3 pokusy o doručenie, vie si každý predstaviť koľko času to zaberie.
- Asistencia pri súdnych exekúciách- v zmysle exekučného poriadku je možné požiadať obec o asistenciu pri súdnej exekúcii. Vzhľadom na obrovské množstvá žiadostí ako aj niekoľkým zneužitiam MsP nad mieru nevyhnutne potrebnú bola prijatá zásada, že v budúcnosti bude MsP poskytovať asistenciu len banskobystrickým exekútorom a v prípadoch, kedy sa jedná o ochranu majetku mesta.
- Kontroly objektov- v priebehu roku 1996 vykonala MsP spolu 15 110 kontrol objektov na základe žiadostí fyzických a právnických osôb. Tu je potrebné spomenúť, že v neskoršom období sa zaviedol PCO (pult centrálnej ochrany), na ktorý sú aj v súčasnosti napojené viaceré objekty. Výhodou tohto systému je, že objekty sú 24 hodín pod nepretržitým dohľadom a v prípade signalizácie poplachu motorizovaná hliadka okamžite preverí zabezpečenie objektu.
- Odvoz osôb pod vplyvom alkoholu- už vyššie v texte sme spomenuli, že zrušením PAZS, do značnej miery skomplikovalo prácu príslušníkom v prípade podnapitých osôb.
- Asistencie špecializovaným organizáciám- od roku 1995 je mestská polícia členom integrovaného záchranného systému (IZS). Z toho vyplývajú aj povinnosti týkajúce sa zabezpečovania života pri rôznych nešťastiach, haváriách ale najmä dopravných nehodách do príchodu špecializovaných zložiek IZS a normalizácie života.
- Poskytovanie súčinnosti- príslušníci MsP sú pravidelne prizývaní k rôznym asistenciám, najmä pri otváraní bytov, domovým prehliadkam, zaisťovaní miest trestných činov a pod. vo všetkých týchto prípadoch figurujú ako nezúčastnené osoby. Účasť mestskej polície je daná v zmysle konkrétnych právnych noriem a podložená dohodou o spolupráci medzi mestom Banská Bystrica a Okresným riaditeľstvom PZ.
- Výjazdy k falošným poplachom- tie sú spôsobené alebo zlyhaním technických zariadení alebo je príčinou ľudský faktor- výsledok je ale ten istý zbytočné mrhanie časom a prostriedkami MsP, ktoré by mohli byť využité efektívnejšie.
Všetky tieto činnosti sú pravidelne vykonávané príslušníkmi MsP v rámci ostatných pracovných povinností.
Ďalším prelomovým rokom v existencii Mestskej polície v Banskej Bystrici bol rok 1999. Tento rok znamenal pre všetky mestské polície posledný rok práce v starých legislatívnych podmienkach, nakoľko na jeseň bola v parlamente prijatá novela zákona o obecnej polícii, ktorá podstatne rozšírila kompetencie MsP. Túto zmenu treba vidieť v kontexte prenosu práv orgánov štátnej správy na samosprávy.
Uvedené zmeny sa naplno uplatnili v činnosti MsP v roku 2000.
Zvýšené právomoci pozitívne ovplyvnili pracovné výsledky príslušníkov MsP. Z hľadiska kompetencií išlo najmä o možnosť zastavovať motorové vozidlá, vodiči ktorých porušili zákazovú dopravnú značku, zakladať technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, predvádzať osoby ak sa tieto nemôžu alebo nechcú preukázať dokladom totožnosti a taktiež ak je to potrebné pre podanie vysvetlenia pri objasňovaní priestupku, využívať techniku pri ochrane majetku na území mesta (PCO).
Z tohto dôvodu boli všetci zamestnanci postupne riadne odborne preškolení, boli prepracované formulácie tlačív, záznamov a vykonané dostupné úpravy v počítačovej sieti. Zároveň bol vytvorený nový systém osobného, výkonnostného hodnotenia.
Rok 2001 bol pre MsP, rokom štrukturálnych zmien zameraných na skvalitnenie práce zamestnancov MsP a efektívne využitie osobných predpokladov a daností jednotlivých príslušníkov. Vedenie MsP aktívne pracovalo na podnetoch pre zmenu a doplnenie legislatívnych predpisov pre prácu obecných polícií v SR. Zástupca náčelníka sa stal členom legislatívnej rady Združenia náčelníkov mestských a obecných polícií slovenskej republiky (ZNMOP), ktorého cieľom je presadzovať záujmy mestských a obecných polícií združených v tejto inštitúcii, v Rade pre prevenciu kriminality Ministerstva vnútra SR, kde je zastúpené kompetentným činiteľom ZNMOP.
V roku 2002 sa novým náčelníkom MsP v Banskej Bystrici stal JUDr. František Vaškovič a vo funkcii zotrval do roku 2006. Počas týchto rokov MsP vykonávala všetky činnosti štandardne bez existencie vážnejších problémov, ktorým by bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť.
V roku 2006 bol do funkcie náčelníka MsP, menovaný Bc. Anton Víglaský. Vo funkcii náčelníka zotrval 3 mesiace.
1.apríla 2007 bol do funkcie náčelníka, vymenovaný p. Dušan Húska, ktorý bohužiaľ v júni roka 2008 podľahol krátkodobému a intenzívnemu ochoreniu.
Dňa 26. augusta 2008, na Mestskom zastupiteľstve mesta Banská Bystrica, bol uznesením mestského zastupiteľstva mesta Banská Bystrica, číslo 254/2008 do funkcie Náčelníka Mestskej polície v Banskej Bystrici vymenovaný pán Mgr. Ľubomír Piterka.
V súčasnosti Mestská polícia v Banskej Bystrici zabezpečuje plnenie úloh stanovených v ustanovení § 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. O obecnej polícii v znení neskorších predpisov, v nepretržitej 24 hodinovej prevádzke. Každý pracovný deň nastupuje priemerne 10 príslušníkov MsP do rannej zmeny a 6 príslušníkov MsP nastupuje do zmeny v odpoludňajších hodinách. Uvedené zmeny dopĺňajú motorizované hliadky, zložené z 2 príslušníkov MsP. Stála služba v sídle MsP v Banskej Bystrici na ulici ČSA 26 je zabezpečovaná nepretržite v 12 hodinových službách, jedným príslušníkom MsP. Plnenie úloh MsP počas dní pracovného voľna je zabezpečované motorizovanou hliadkou MsP, zloženou z 2 príslušníkov MsP. Počas piatkových a sobotňajších nocí sú motorizované hliadky zdvojené a posilnený je tiež výkon služby peších hliadok dvomi dvojicami príslušníkov MsP za účelom lepšej kontroly verejne prístupných miest a väčšej akcieschopnosti príslušníkov MsP v prípadoch narušenia verejného poriadku s tým, že dôraz pri kontrole verejných priestranstiev je kladený najmä na okolie zábavných a reštauračných podnikov, kde najmä dochádza k narušovaniu verejného poriadku návštevníkmi týchto zariadení.
V januári 2008 Mestská polícia v Banskej Bystrici začínala plniť úlohy stanovené zákonom o obecnej polícii v početnom stave 52 príslušníkov MsP a 2 zamestnankyne MsP, pod vedením náčelníka Mestskej polície v Banskej Bystrici pána Húsku, ktorý v júni roka 2008 podľahol krátkodobému a intenzívnemu ochoreniu.
Počas neprítomnosti náčelníka MsP organizoval chod MsP zástupca náčelníka MsP pán Mgr. Slovák.
Mestská polícia v Banskej Bystrici bola aj v roku 2008 integrovaná v Združení náčelníkov mestských a obecných polícií, a tak mala možnosť efektívne využívať poznatky a osvedčené postupy u iných MsP, v rámci Slovenskej republiky. Prostredníctvom tejto účasti, mala MsP v Banskej Bystrici na zasadnutí Združenia náčelníkov Mestských a obecných polícií možnosť pripomienkovať návrhy predkladané na legislatívnej úrovni.