Aktuality

Na Slovensku počúvame v ostatných rokoch o deficite zrážok. Aj Banská Bystrica sa radí medzi lokality, ktoré hlavne v jarných a letných mesiacoch trpia suchom. Nedostatok zrážok i v tak zdanlivo nedôležitom ročnom období akým je zima, sa môže výrazne negatívne podpísať na stave prírody. Aj počas tohtoročných zimných mesiacov chýbajú zásoby snehu, ktoré by sa na jar topili a postupne prinášali vlahu do pôdy. O téme sme sa rozprávali s hydrologičkou Kateřinou Hruškovou z Regionálneho pracoviska Slovenského hydrometeorologického ústavu Banská Bystrica.  

• Nedostatok zrážok je v ostatných rokoch pomerne viditeľný, čo určite nie je dobrou správou. Aké faktory sa podpisujú pod tento stav?

V našich geografických podmienkach je to jednoznačne človekom podmienená klimatická zmena. Najviac viditeľným prejavom prebiehajúcej zmeny klímy je pozorovaný rastúci trend teploty vzduchu, na Slovensku badateľný najmä od začiatku 90. rokov 20. storočia. Kľúčovým problémom strednej Európy, vrátane Slovenska, je významná zmena časového a priestorového rozloženia atmosférických zrážok a snehovej pokrývky. V teplom polroku sa atmosférické zrážky častejšie vyskytujú v podobe intenzívnych prívalových lejakov a v chladnom polroku čoraz častejšie v tekutej forme. Významne sa zvyšuje hlavne intenzita krátkodobého dažďa, čo súvisí s častejším výskytom rýchlych a intenzívnych búrok. Naopak, zriedkavejšie sa vyskytujú dlhotrvajúce, zväčša rovnomerne rozložené atmosférické zrážky. V nížinách a stredných horských polohách sa výrazne mení rozdelenie snehovej pokrývky v čase, pričom významne klesá počet dní so snežením a celkové trvanie snehovej pokrývky.

• Ako sa na podobe nedostatku či už dažďových, alebo snehových zrážok podpísali minulé roky?

Situácia s množstvom zrážok sa líši z roka na rok. Ako hydrológ pracujem s členením krajiny na povodia. Ak sa pozrieme na povodie Hrona, ktoré je úzko späté s Banskou Bystricou, zistíme, že napríklad za posledných päť rokov len v roku 2022 bol zaznamenaný významný nedostatok zrážok. Ostatné roky, pokiaľ ide o množstvo zrážok, boli v povodí zrážkovo normálne až nadnormálne. Počas jednotlivých rokov však zrážky neboli rozdelené rovnomerne, ale vyskytovali sa mesiace s výrazným nadbytkom, ako v máji 2021, či na prelome rokov 2023 a 2024, alebo

deficitom zrážok, povedzme leto 2022, poprípade v závere roka 2024. Rovnako to platí aj pre ich rozdelenie v priestore. Sú lokality, kde spadlo počas roka viacej zrážok, a lokality, kde spadlo zrážok menej. Problémom nie je až tak množstvo zrážok, ale skôr ich rozdelenie v priestore a čase, teda častejší výskyt extrémov, ako napríklad dlhšie periódy bez zrážok či krátke prívalové lejaky, kedy za krátky čas spadne a z krajiny odtečie veľké množstvo zrážok. V posledných rokoch sa často stretávame aj s ďalším fenoménom, ktorý ide na vrub  prebiehajúcej klimatickej zmeny, a to sú nadpriemerne teplé zimné mesiace. Ak je zima bohatá na zrážky, tie sa potom vyskytujú prevažne v kvapalnej forme a neakumulujú sa v snehovej pokrývke. Iba ak v najvyšších horských polohách. Kvapalné zrážky odtekajú z krajiny a pri dostatočnom množstve môžu v podhorských oblastiach aj v zimných mesiacoch vytvárať nebezpečné povodňové situácie. V jarných mesiacoch potom chýba v krajine voda, ktorá by sa uvoľňovala z topiacich sa snehových zásob.

• Koľko litrov vody chýba v priemere na jeden meter štvorcový? Ako je na tom Banská Bystrica v posledných rokoch?

SHMÚ na svojom webe prevádzkuje monitoring sucha, kde môžeme nájsť aktuálnu informáciu o stave meteorologického, hydrologického a pôdneho sucha. Nakoľko ani január nám veľa zrážok v Banskej Bystrici nedoprial, ich deficit za predchádzajúcich 90 dní, od polovice novembra do 9. februára, dosiahol hodnotu mínus 111 mm v porovnaní s dlhodobým priemerom z rokov 1991 až 2020. Nedostatok zrážok pozorujeme v celej krajine, avšak práve v meste pod Urpínom je momentálne najvyšší zo všetkých hodnotených lokalít. Chýbajúce zrážky sa odzrkadľujú aj v množstve snehu naakumulovaného v horských oblastiach. V snehovom spravodajstve na www.shmu.sk už 20 rokov pravidelne v zimných mesiacoch, raz týždenne, zverejňujeme vypočítané zásoby vody v snehovej pokrývke. Stav k 10. februáru nám ukázal, že snehové zásoby v povodí Hrona po Banskú Bystricu sa blížia k svojmu 20-ročnému minimu platnému pre tento dátum. 

• Sucho, to nie sú len menšie prietoky vody v potokoch a riekach, ale aj nedostatok vody pod povrchom. Z vašich pozorovaní možno povedať, že sucho sa z roka na rok dostáva do väčších hĺbok?

Áno, sucho sa postupne stáva čoraz väčším problémom nielen v povrchových, ale aj v podzemných vodách. Sucho spôsobuje, že hladina podzemnej vody sa znižuje, pričom zásoby podzemnej vody sa nedoplňujú tak rýchlo ako v prípade povrchových zdrojov. Počas dlhších bez zrážkových období sa podzemné rezervoáre vody pomaly vyčerpávajú, čo môže mať vážne dôsledky najmä v oblastiach, ktoré sú na tejto vode závislé, či už pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, pre poľnohospodárstvo, alebo priemysel. 

• Tohtoročná zima nám zatiaľ nedopriala poriadnu snehovú nádielku. Podľa dlhodobých predpovedí, do konca meteorologickej zimy, sa nič na množstve zrážok nezmení, a teda zrážky vo veľkom nepribudnú. Problémom v ostatných rokoch sú pomerne suché jarné mesiace. Aký môže mať tento stav dopad na lokálne zdroje vody, napríklad na studne?

Sucho v jarných mesiacoch je čoraz častejším problémom v mnohých regiónoch, a to najmä z dôvodu chýbajúceho jarného odtoku z topenia sa snehu. Takýto stav môže mať výrazný vplyv na lokálne zdroje pitnej vody, akými sú práve studne. Ak suché obdobia trvajú dlhšie, môže to mať kumulatívny dopad na celkové zásoby podzemnej vody, čo môže v konečnom dôsledku zhoršiť dostupnosť vody pre rôzne účely. Tento trend si teda vyžaduje inovatívne metódy ako udržať vodu v krajine a súčasne zodpovedný prístup k hospodáreniu s vodnými zdrojmi. 

• Pokiaľ dokážete odhadnúť vývoj toho, ako sa bude meniť počasie v nasledujúcich rokoch, aká bude podľa vás s ohľadom na dostatok vody budúcnosť?

Ako sa môže vyvíjať klíma v budúcnosti, nám ukazujú klimatické scenáre. Avšak odhadnúť vplyv meniacej sa klímy na dostupnosť vody, najmä tej pitnej, je veľmi komplexná úloha. Obecne však možno povedať, že budúcnosť s ohľadom na dostupnosť vodných zdrojov bude silne závisieť od toho, ako ľudia a spoločnosť ako taká, bude reagovať na výzvy, ktoré pred ňu staví prebiehajúca klimatická zmena. Ak sa prijmú efektívne opatrenia na ochranu a účinné využívanie vodných zdrojov, môžeme veriť v udržateľnú budúcnosť. Ak však tieto problémy budeme ignorovať alebo podceňovať, hrozia nám vážne ťažkosti s dostupnosťou vodných zdrojov nielen na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších regiónoch na našej planéte.

Mgr. Miroslav Strelec
Kancelária primátora