Aktuality

Pomáhajú nonstop a anonymne tým, ktorí sa ocitli v temnote a nevidia cestu von, ktorí majú pocit, že sú sami a nevedia ako sa z toho dostať. Sú k dispozícii všetkým mladým či dospelým, ktorí  trpia osamelosťou, trápia ich  myšlienky na ukončenie života, sú nepochopení alebo prežívajú smútok. Psychológovia a psychologičky z organizácie IPčko im do ich temných dní prinášajú svetlo a ukazujú im, že nádej vždy existuje. Aj nedávne smutné udalosti nás varujú, že starostlivosť o duševné zdravie detí i dospelých musí byť jednou z priorít pre každého z nás.

IPčko je organizácia, ktorá na Slovensku funguje od roku 2012. Ich Centrum krízovej intervencie Káčko (kackobb@ipcko.sk) je v Banskej Bystrici otvorené  štyri roky. IPčko poskytuje pomoc prostredníctvom Krízovej linky pomoci – telefonická linka 0800 500 333, chatová poradňa aj e-mailová poradňa (poradna@ipcko.sk) – ale aj cez Krízový intervenčný tím IPčko (KITIP), nízkoprahové kluby pre mladých a spomínané Centrá krízovej intervencie Káčko, ktoré sa nachádzajú vo všetkých krajských mestách. V jednom z nich, na Hornej 65 v Banskej Bystrici, sme sa rozprávali s riaditeľom občianskeho združenia IPčko, Marekom Madrom, o problémoch mladých, ale aj o tom, aké dôležité je hovoriť o duševnom zdraví.

Marek, situácia s duševným zdravým mladých sa z roka na rok zhoršuje, trpia depresiami, systémová pomoc zaostáva. Vaše IPčko im aj v našom meste pomáha toto obdobie zvládnuť. S čím v sebe zápasia v súčasnosti mladí dospievajúci ľudia?

Naše štatistiky dlhodobo ukazujú, že téma číslo jeden medzi mladými dospelými ľuďmi, ktorí tvoria najväčšiu skupinu, ktorej pomáhame, je pocit osamelosti a na druhom mieste sú myšlienky na ukončenie života. Mnohí majú doma nezhody, sú nepochopení, šikanovaní v škole či v online priestore, majú pocit, že sú sami, že ich nikto nepočúva, aj keď sú v kolektíve. Myslia si, že sa už nič nedá robiť a dostávajú sa na okraj, prežívajú obrovskú vnútornú bolesť… Naším cieľom je, aby našli niekoho, s kým môžu hovoriť, ak prežívajú pocit osamelosti a nemajú sa s kým rozprávať, o tom, čo prežívajú. Pomáhame aj rodinám, ktoré si prechádzajú niečím ťažkým, napríklad stratou blízkeho. Špeciálna téma, nielen v Banskej Bystrici, je radikalizácia mladých.

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť nedávne tragické udalosti na Gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, kde váš prešovský Krízový intervenčný tím IPčko v úzkej spolupráci s rezortom školstva a záchrannými zložkami poskytoval krízovú psychologickú pomoc zasiahnutým. Môžeme sa obávať, že takýchto prípadov bude pribúdať?

Radikalizácii mladých ľudí sa venujeme už pár rokov a dlhodobo upozorňujeme na to, akú vážnu situáciu tu máme. Stretávame sa s mladými, ktorí prežívajú frustráciu, hnev, pocit nespravodlivosti a hovoria aj o rôznych spôsoboch, ako spoločnosť zobudiť. Týchto prípadov je oveľa viac, než si spoločnosť pripúšťa, a stále nemáme systémové riešenia, ktoré by týmto tragédiám dokázali zabrániť. Téma radikalizácie a duševného zdravia je komplexná, vyžaduje si spoluprácu medzi rezortmi, dôveru a rešpekt. Ak sa konečne nespojíme a nezačneme koordinovane konať, hrozia nám tu ďalšie takéto prípady.

Ľudia potrebujú systémovú odbornú pomoc ihneď, no čakajú na ňu aj mesiace. Na termín k psychológovi či k psychiatrovi sa na Slovensku čaká aj pol roka. Vy ste predbehli dobu a suplujete niečo, čo sa už dávno malo objaviť v štátnom systéme.

Sme tu pre ľudí v kríze, aby sme im pomohli zvládnuť prechodné obdobie. Mnohí nevedia, ako sa k systémovej pomoci dostať, majú voči nej predsudky, alebo nevládzu venovať svoju energiu hľadaniu pomoci. Snažíme sa vytvárať lokálne zázemie pre psychologickú pomoc. Sieťovať odborníkov, inštitúcie a organizácie, aby sme rozhýbali systém. Aby ľudia v regiónoch dostali pomoc práve vtedy, keď ju potrebujú. V Banskej Bystrici náš tím pomáhal minulý rok viac ako 9 500-krát.

Takmer 10 000 volaní o pomoc je alarmujúce číslo. Stíhate vôbec poskytnúť potrebnú pomoc všetkým, ktorí ju potrebujú?

Žiaľ, nie. V Banskej Bystrici poskytujú pomoc a sú k dispozícii traja ľudia. Potrebovali by sme ich minimálne raz toľko, aby sme pokryli základný dopyt. Niekto z kolegov má vždy službu, či už počas dňa alebo v noci, a vypomáhajú nám aj naši kolegovia z okolia. Často prichádzajú poskytnúť pomoc v noci ku koľajniciam, snažia sa ľudí dostať do bezpečia, pracovať s nimi… Celkovo stíhame v IPčku aktuálne reagovať zhruba len na každé desiate volanie o pomoc. Každá finančná pomoc a podpora nám umožní zväčšovať dostupnosť, byť tu pre viac ľudí v kríze a odpovedať na viac volaní o pomoc.

Okrem krízovej linky pomoci ste vytvorili po Slovensku pobočky  – Káčka, kde môže prísť hocikto, kto potrebuje, ako vy hovoríte, nájsť svetlo v temnote.

Chceme všetkým odkázať, že pomoc existuje a je tu. Niekedy je to s ňou komplikované, ale nemôžeme dovoliť, aby ľudia mali pocit, že neexistuje žiadna pomoc či inštancia, kam môžu prísť. My sme ochotní hľadať pomoc spolu s nimi. Hľadať možnosti a spôsoby ako sa dostať z vnútornej bolesti a nájsť nejakú mieru nádeje. Naša skúsenosť je taká, že ak ľudia nájdu odvahu a začnú hovoriť o tom, čo prežívajú, tak sa ich životy vedia výrazne zlepšiť.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí potrebujú pomôcť?

Aby nezostávali osamote. Aby sa porozprávali a dali zo seba von to, čo ich ťaží. Sme tu pre nich nonstop, bezplatne a hlavne anonymne.

Aj pre naše mesto je téma duševného zdravia detí, mladých i dospelých dôležitá. Preto sme tento rok venovali výťažok vo výške 8266 eur z Primátorského punču a systému vratných pohárov v rámci Banskobystrických Vianoc práve vášmu občianskemu združeniu. Čo by ste odkázali Banskobystričanom a návštevníkom mesta?

Vianoce sú obdobím, kedy všetci žijeme sentimentom, chceme sa tešiť, sme pripravení na všetok ligot a snažíme sa o to, aby bolo všetko pekné a dokonalé. Mal som možnosť prežiť kúsok adventného večera práve v Banskej Bystrici. Keď som videl ľudí, ako sú spolu a ako sa tešia z toho, že si môžu spolu odovzdať kúsok Vianoc, tak som im chcel veľmi poďakovať za to, že sa k nám prihlásili. Nielenže prišli na punč, ale mali tiež odvahu priznať sa k téme duševného zdravia, aj keď je to niečo, o čom sa málo hovorí a v spoločnosti je to stále tabu. Veľmi si to vážim a ďakujem mestu, ktoré to celé vymyslelo a zorganizovalo, ako aj  ľuďom, ktorí nás podporili a podporujú aj naďalej.

 

 

Ďakujem za rozhovor
Z. Marhefková