Aktuality

Pri Pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke ukončil pracovný tím na čele s docentom Pavlom Šteinerom z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre archeologický výskumu na vedecké a dokumentačné účely. Výsledky výskumu poslúžia pamiatkarom ako podklad pre rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany okolia tejto národnej kultúrnej pamiatky.

V prvej fáze v apríli tohto roka sa počas povrchového prieskumu s detektormi kovov podarilo výskumnému tímu presne identifikovať miesta v lokalite protitankovej priekopy a betónového bunkra, kde sa masové popravy v minulosti vykonávali. S druhou fázou, ktorá bola zameraná na terénne výkopové práce, pokračovali v mesiaci jún. Preskúmali betónový bunker, avšak plánovanú sondáž protitankovej priekopy presunuli do tretej fázy výskumu, z dôvodu nevhodných poveternostných podmienok. Tečúci potok cez priekopu po daždi neumožňoval realizovať výskumné práce.

„Posledný týždeň nášho výskumu sme sa venovali protitankovej priekope. Urobili sme sondu a rez, vďaka čomu sme definitívne potvrdili nielen jej existenciu, ktorá je doložená aj inými prameňmi, ale hlavne jej rozmery a tvar. Priekopa mala v minulosti štyri metre na šírku a bola schopná zastaviť ľahký alebo stredný tank. Jej zadná časť bola vystužená drevenou guľatinou a doskami. Jej kolmý koniec mal zabrániť akémukoľvek  vozidlu dostať sa  z priekopy. To, že horná časť priekopy bola využitá po potlačení povstania ako masový hrob obetí nacistických represálií, to je pomerne známy fakt. Zamerali sme sa na exhumovanú časť priekopy, ktorá je bez telesných pozostatkov. Na dne priekopy sme našli železnú motyku a zväzok medeného drôtu, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou súvisia práve s exhumáciami. Je to mrazivá pripomienka udalostí, ktoré sa v tejto lokalite po skončení 2. svetovej vojny odohrávali,“ objasňuje docent Pavol Šteiner z FF UKF v Nitre, ktorý bude zajtra 27. septembra prednášať na tému archeologického výskumu v Kremničke v Europa Shopping Center o 11:10 hod. v rámci podujatia Európska noc vedy.

„To, že sme dokázali overiť tvar a veľkosť priekopy, nás posúva v poznaní povstaleckej obrany Banskej Bystrice. Prítomnosť ďalších tiel sa nepodarila potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Na to, aby sme zistili, či sú v priekope nejaké telá, by bolo potrebné realizovať väčšie výkopové práce. Nič to nemení na základnej skutočnosti, že ide o výnimočnú lokalitu, ktorá nám dokladá nielen spôsob povstaleckej obrany mesta, ale aj smutné represálie z prelomu rokov 1944/1945. To, že práve na 80. výročie týchto udalostí sme mohli uvedené miesta skúmať, považujem z  vedeckého hľadiska za veľmi významné,“ dodal Pavol Šteiner.

Pracovný tím teraz spracuje výslednú výskumnú správu, ktorú do konca roka poskytne mestu a pamiatkarom. Tí rozhodnú o rozšírení pásma pamiatkovej ochrany v tejto lokalite.  Existujúca výstavba rodinných domov v tesnej blízkosti masového hrobu bola umožnená zmenami a doplnkami Územného plánu aglomerácie mesta Banská Bystrica z roku 1999, ktoré odsúhlasili vtedajší poslanci. Hoci s nástupom primátora Jána Noska do funkcie v roku 2015 schválili poslanci nový Územný plán mesta Banská Bystrica, ktorý okolie masového hrobu v Kremničke začal chrániť a nedovoľoval ďalšiu výstavbu, musel zároveň akceptovať všetky dovtedy právoplatne vydané územné rozhodnutia, vrátane povolenia na vybudovanie novej ulice v blízkosti tohto pietneho miesta.

„Na Slovensku a ani v okolitých krajinách sa doposiaľ archeologický výskum takéhoto druhu nikdy nerealizoval, preto som rád, že sa to podarilo práve v našom meste. Archeologickým výskumom sme získali relevantné podklady na to, aby bolo rozšírené pásmo ochrany celého územia v okolí pamätníka, ktoré doposiaľ chýbalo, a preto v minulosti v danej lokalite vyrástla zástavba rodinných domov. Ďakujem výskumnému tímu. Verím, že ďalšie procesy budú napredovať  a pamiatkové ochranné pásmo bude rozšírené.  Bude to definitívna bodka za tým, aby v  budúcnosti nikto v tomto území nehľadal možné cesty pre ďalšiu výstavbu. Pamätník v Kremničke musí zostať dôstojným mementom minulosti,“ dopĺňa primátor Ján Nosko.

Celou problematikou výstavby sa zaoberala aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, ktorá mestu doručila podnet o nedostatočnej právnej ochrane danej lokality. Návrh prokuratúry, aby mesto iniciovalo konanie o stavebnej uzávere samospráva plne podporuje a víta.

„Z našej strany sme urobili všetky kroky potrebné k začatiu konania o stavebnej uzávere. Predpokladáme, že aj výsledky archeologického výskumu môžu byť jedným z relevantných podkladov pre ďalší rozhodovací proces,“ dopĺňa Filip Gašparec, vedúci Stavebného úradu.

Mgr. Zdenka Marhefková, PhD.
hovorkyňa primátora

Galéria