Aktuality

Téma drog či šikany na školách rezonuje v súčasnosti v každom meste na Slovensku i v zahraničí. Banská Bystrica sa touto problematikou začala zaoberať komplexne a už v minulom roku vytvorila pozíciu referenta školskej krízovej intervencie. Samospráva zároveň zosieťovala všetky dôležité inštitúcie a vytvorila pracovnú skupinu zloženú z odborníkov z Centra prevencie a poradenstva, psychológov, prokuratúry, polície a ďalších. Spoločne vytvorili Katalóg osvety a prevencie, ktorý má k dispozícii každý riaditeľ banskobystrickej základnej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Obsahuje prednášky na rôzne témy, ktoré si môže vedenie školy vybrať podľa toho, s čím sa aktuálne medzi žiakmi, rodičmi a učiteľmi stretáva. Ide o tematické prednášky o šikane, drogách, kyberšikane, tímovosti a pod. Práve na tému kyberšikany  v uplynulých dňoch diskutoval referent školskej krízovej intervencie, Michael Mikuláš, s rodičmi a pedagógmi na niekoľkých základných školách. Ponúkame vám s ním krátky rozhovor.

Pán Mikuláš, prednášate na témy šikany, kyberšikany, tímovosti i drog. S akou odozvou sa stretávate?

Rodičia aj učitelia reagujú väčšinou pozitívne. Zo skúseností však musím povedať, že na prednáškach sa zúčastňujú predovšetkým rodičia menej problematických detí. Ja však verím, že informácie sa postupne dostanú aj ďalej ku všetkým ostatným. Na stretnutiach s rodičmi a učiteľmi sa snažím zamerať práve na komunikáciu, ktorá je v dnešnej dobe dôležitá, no často v našich rodinách chýba. Rodičia majú aj dve práce, nemajú čas sa venovať svojim deťom.

Vaša posledná prednáška, na ktorej sme sa zúčastnili sa zamerala na tému kyberšikany. Stretávame sa s ňou čoraz častejšie, podobne ako so šikanou či užívaním drog. Čo by mali o kyberšikane vedieť rodičia?

Kyberšika je šikanovanie v online priestore. Dnešná doba je taká, že deti od mobilov neizolujeme úplne. Využívajú ich totiž aj na vzdelávanie. Digitalizáciu môžeme vnímať pozitívne, ale čoraz častejšie má aj negatívne dôsledky. Dôležité je vymedziť deťom hranice, koľko času zo dňa môžu mobil používať. Odporúča sa max. dve-tri hodiny. Niektorí rodičia fungujú štýlom: „zostaň si na telefóne koľko chceš.“ Jeden rodič raz ostal prekvapený, keď mu prišla vysoká faktúra za využité mobilné dáta svojej dcéry. Myslel si, že je šikanovaná, prišiel do školy s tým, že jeho dieťa je nevyspaté a určite ho šikanujú. Následne však zistil, že tomu tak celkom nie je.  Nebola šikanovaná, ale pravidelne od polnoci do tretej rána hrávala online hry. Nie je vhodné, aby boli deti na mobiloch a počítačoch príliš dlho. Žiaľ, aj deti nás vedia veľmi ľahko oklamať.

Čo by mal rodič, okrem stanovenia hraníc a určenia toho, koľko času môže dieťa tráviť na mobile či počítači, spraviť?

Ku kyberšikane dochádza cez online komunikačné prostriedky. Pre súčasnú mládež je už Facebook starý, sú väčšinou na Instagrame, TikToku, Telegrame či Whatsappe. Pozerajú si videá, môžu si vybrať z tých kanálov také veci, ktoré by sme ani my dospelí nepozerali. Mali by sme mať prehľad o tom, aké stránky naše deti navštevujú, s kým si píšu a o čom. Deti dokážu byť v online priestore vydierané, sexuálne obťažované, urážané. Vidíme to denne, keď si čítame online diskusie. Komentáre sú silné, ide o tvrdé ataky a často aj dehonestovanie druhých. Majte prehľad o tom, v akých skupinách vaše dieťa komentuje, komu komentár píše a akým spôsobom.

V dnešnej dobe sa často hovorí aj o digitálnom detoxe. Mnohí rodičia však predovšetkým z pracovných dôvodov po takomto detoxe nesiahajú…

Áno je to tak. Ako rodičia zvykneme svojim deťom prikazovať, aby už odložili telefón lebo boli na ňom už príliš dlho. No deti sa nás zvyknú opýtať, prečo sme na telefóne stále my. Skúste si aj vy ako rodičia vyskúšať deň bez telefónu. Fungujú rôzne hry, napríklad pri večernom hraní Človeče nehnevaj sa si stanovte, že ten, kto sa prvý dotkne telefónu, bude musieť kúpiť všetkým zmrzlinu. Sú to naozaj veci, keď si uvedomíte, že podliehame výdobytkom dnešnej doby. Bez digitalizácie sa už nevieme zaobísť.

Čo treba robiť, keď rodič identifikuje, že jeho dieťa môže mať nejaký problém v online priestore?

 

V prvom rade, ako som už spomínal, treba mať prehľad o tom, aké stránky navštevuje. Keď dieťa začne byť smutné, nemusí vám o tom povedať hneď. Vy však musíte mať prístup k účtom a k jeho profilom na internete.

Dávam do pozornosti Telegram, kde vôbec nefunguje cenzúra. Nájdete tam obsah od mŕtvol, predaja drog, cez násilie…. Každého zaujíma to, čo je zakázané. Akonáhle kyberšikana vznikne a vidíte, že niekto vášmu dieťaťu napísal niečo škaredé alebo opačne, pokúste sa odhadnúť tú pomyselnú hranicu. Mohlo to byť len doberanie, no citlivejšej povahe to môže ublížiť, čo sa veľakrát končí tragicky. Sú však veci, ktoré treba hneď v zárodku riešiť. Začnite sa pýtať. V pokoji si sadnite s dieťaťom, aby malo pocit bezpečia. Rozprávajte sa s ním. Ak zistíte, že sa niečo deje, kontaktujte školu, k dispozícii som aj ja ako referent školskej krízovej intervencie. Problém treba nazvať a v momente s ním aj pracovať.

Ďakujeme za rozhovor!

zm