Aktuality

Od vyhlásenia legendárneho hesla „Začnite s vysťahovaním!“ uplynie 29. augusta tohto roka už 80 rokov. Tieto slová adresoval veliteľ Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady, podplukovník Ján Golian jednotlivým posádkam zapojeným do prípravy Slovenského národného povstania (SNP). Povstanie vypuklo ako reakcia domácich odbojových skupín na vstup nemeckých okupačných vojsk na vtedajšie slovenské územie. K jeho hospodárskemu zabezpečeniu boli potrebné financie, ale i materiálne prostriedky. Nielen o finančnej stránke SNP sme sa rozprávali s profesorom Petrom Mičkom z Katedry histórie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.

• Ozbrojené povstanie slovenských povstaleckých jednotiek počas 2. svetovej vojny potrebovalo armádu, armáda zas zbrane a zásobovanie. To všetko stojí peniaze, ktoré pred 80 rokmi, kedy nemecká a tým pádom i slovenská ekonomika prežívali ťažké obdobie, neboli ľahko dostupné. Odkiaľ povstalci získali financie na SNP?

Osobitnou kapitolou slovenskej hospodárskej politiky v roku 1944 bola ekonomická situácia na povstaleckom území v septembri a októbri toho roku. Dvojmesačná obrana povstaleckej oblasti samozrejme nemohla existovať bez hospodárskeho zabezpečenia armády a civilných potrieb obyvateľstva. Hlavnú zásluhu na dostatočnej zásobe peňazí mal guvernér Slovenskej národnej banky (SNB) Imrich Karvaš, ktorému sa podarilo na stredné Slovensko presunúť dve tretiny celoslovenských zásob peňazí. Najväčšia hotovosť bola presunutá do filiálky SNB v Banskej Bystrici, ktorej zásoby potom predstavovali 3 541 398 319 korún. Predpokladalo sa, že SNP podporia filiálky SNB v Ružomberku, Prešove a Žiline, no vzhľadom k rýchlemu obsadeniu týchto miest Nemcami, zostala k dispozícii len banskobystrická finančná inštitúcia. V Nitre bolo k dispozícii cca 730 mil. Ks, v Ružomberku 322 mil. Ks a Žiline 250 mil. Ks. Čiastkou 1 450 000 korún v desaťkorunových minciach prispela 2. septembra 1944 Štátna mincovňa v Kremnici. Treba uviesť, že nemecké gestapo 3. septembra 1944 zatklo guvernéra SNB Imricha Karvaša, ktorý podporoval a zabezpečoval po finančnej stránke SNP. Až do konca vojny bol vypočúvaný a presúvaný po rôznych koncentračných táboroch.

• Nechýbali na povstaleckom území lieky, potraviny či oblečenie?

Na hospodárskych prípravách SNP sa podieľali viacerí národohospodári. Okrem I. Karvaša zohral významnú úlohu generálny tajomník Ústredného združenia slovenského priemyslu Peter Zaťko. Už na prvom zasadnutí Slovenskej národnej rady (SNR) bol poverený zabezpečením hospodárskych predpokladov SNP. Išlo o dva hlavné body. Na jednej strane to bolo zásobovanie armády tak, aby v boji nemala materiálne nedostatky. Na druhej strane sa malo zabezpečiť aj zásobovanie civilného obyvateľstva potravinovými článkami, potrebným materiálom a celé povstalecké hospodárstvo značným množstvom obeživa. Pre praktický život povstaleckého územia Slovenska sa popri dostatku finančných prostriedkov dostala na prvoradé miesto otázka zabezpečenia potravín pre obyvateľstvo. V dôsledku toho, že na strednom Slovensku sa nachádzalo dostatočné množstvo dobytka a ošípaných, prvoradým problémom sa stal výkup obilia a postupne aj iných poľnohospodárskych produktov. Táto úloha pripadla hlavne Zväzu hospodárskych družstiev v Banskej Bystrici. Na návrh Petra Zaťka a Imricha Karvaša rozhodol Komitét hospodárskych ministrov o predzásobení obyvateľstva potravinami na tri mesiace dopredu, s tým, že zásoby sa obyvateľstvu vydajú v auguste 1944.

• V období SNP bolo potrebné zabezpečiť aj plynulé financovanie miezd zamestnancov či výplatu dôchodkov. Ako sa darilo riešiť tieto záležitosti v krajine? 

Začiatok SNP neznamenal iba vojenské strety povstaleckej armády s nemeckými jednotkami, ale priniesol so sebou bežné problémy hospodárskeho života. Predstavitelia SNR sa museli od začiatku povstania postarať o chod civilného života obyvateľstva stredného Slovenska. Bolo potrebné vyplácať mzdu, žold pre vojakov i dôchodky. Finančné prostriedky sa však museli vyplácať nielen ľuďom nachádzajúcim sa na povstaleckom území, ale i osobám prichádzajúcim z iných oblastí Slovenska. Ďalšou dôležitou úlohou bolo garantovanie dostatočného množstva potravín pre armádu a civilné obyvateľstvo. Život sa nemohol zastaviť ani v priemyselných a potravinárskych podnikoch. Pri zabezpečovaní vojenských pohľadávok sa nezabúdalo ani na civilný sektor. Peniaze sa poskytovali na rôzne účely. Kryli sa napríklad potreby vytvorenia zázemia povstaleckých frontov. Poskytlo sa 100-tisíc korún na podporu obyvateľov vypáleného Telgártu, 500-tisíc malo pomôcť pri rekonštrukcii rafinérie v Dubovej. Úver bol poskytnutý aj na rekonštrukciu banskobystrickej vysielačky, či na zriadenie nového letiska v Rohoznej pri Brezne. Celková suma vynaložená na zabezpečenie civilného života predstavovala celkovo 57 275 795 Ks. Pre porovnanie, celkové náklady vyplatené SNB v Banskej Bystrici Vojenskému veliteľstvu v meste pod Urpínom predstavovali sumu 393 300 000 Ks. Okrem vyplácania platov bolo veľmi dôležitou úlohou garantovanie dôchodkov na povstaleckom území. Keďže hlavná centrála Poštovej sporiteľne bola pred SNP v Bratislave, bolo potrebné, aby Banská Bystrica prevzala jej služby. Dôchodky sa vyplácali nielen obyvateľom nachádzajúcim sa na povstaleckom území. Vďaka kvalitnej sieti poštových úradov sa finančné čiastky doručovali bez väčších problémov, a tým sa zabezpečila dôvera ľudí voči SNR.

• Ako sa samotní obyvatelia zapájali po hospodárskej stránke do povstania?

Pri zapájaní sa ľudí do hospodárskej stránky SNP išlo hlavne o ich pracovné aktivity v dôležitých priemyselných podnikoch. Pokiaľ ide o priemyselné podniky, najdôležitejšími z hľadiska SNP boli závody dodávajúce vojakom vlastný vojenský materiál. Hlavným strojárskym podnikom boli Podbrezovské železiarne, zabezpečujúce materiál počas celých dvoch mesiacov. Vyrábali sa tu mínomety, zásobníky do guľometov, ručné granáty, oceľové protitankové prekážky, koľajnice, plech na pancierové vlaky a mnohé iné potrebné komodity. Pri postupe Nemcov sa prevádzka presunula bližšie k horám a výroba pokračovala na Troch Vodách a Červenej Jame. Druhým významným zbrojárskym strediskom bola továreň Sandrik v Dolných Hámroch a zlievareň vo Vyhniach. Najdôležitejším artiklom ich výrobnej činnosti boli protitankové míny, ktoré boli pri nedostatku ťažkých zbraní priam nenahraditeľné. Tretím zbrojárskym mestom sa stal Zvolen, kde sa zvolenským a vrútockým železničiarom podarilo za päť týždňov zhotoviť tri pancierové vlaky, a to Hurban, Štefánik a Masaryk.

• Do SNP, ktoré trvalo 60 dní a bojovalo v ňom 33 národov, sa zapojilo približne 80-tisíc ľudí. Povstanie si vyžiadalo 10 až 15-tisíc obetí. Môžeme povedať, že na rozdiel od vojenskej sféry sa hospodársky a sociálne podarilo SNP úspešne zabezpečiť a v tomto smere fungoval povstalecký štát bez vážnejších problémov?

Stručná ilustrácia fungovania hospodárstva na povstaleckom území počas septembra a októbra 1944 jasne dokazuje, že táto stránka SNP bola na dobrej úrovni a slovenskí národohospodári pri jej zabezpečovaní postupovali naozaj svedomito. Počas bojov povstaleckej armády obyvateľstvo nepociťovalo nedostatok finančných prostriedkov či potravín. V čele hospodárskych povereníctiev a SNB v Banskej Bystrici boli odborníci, ktorí sa snažili riadiť hospodársky život v rámci možností vtedajšej ťažkej situácie, v prospech obyvateľov nachádzajúcich sa na povstaleckom území.

Fotografie: zdroj Ministerstvo obrany SR, archív prof. P. Pičko

Mgr. Miroslav Strelec
Kancelária primátora