Aktuality

To, ako by mal vyzerať mestský rozpočet v čase energetickej a ekonomickej krízy, no najmä v súvislosti s opatreniami Ministerstva financií SR, ktorými sú rodinný balíček a zavedenie daňového bonusu, sa snažila banskobystrická samospráva priblížiť verejnosti v utorok, 29. novembra v priestoroch Cikkerovej siene Radnice na Námestí SNP. Na stretnutí, ktoré zorganizovalo mesto v rámci Iniciatívy pre otvorené vládnutie prostredníctvom mestskej spolupracovne, sa diskutovalo o tom, ako vyzerá proces kreovania rozpočtu, ako funguje a aké témy rieši. Základnou víziou návrhu rozpočtu Banskej Bystrice na roky 2023 – 2025 je zabezpečiť udržateľnosť vitálnych funkcií s dôrazom na školstvo, a zároveň pokračovať v realizácií investičných projektov.

Návrh rozpočtu na rok 2023 sa zostavoval v období pretrvávajúcej ekonomickej krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu. Dôsledkom vojnového konfliktu na Ukrajine je energetická kríza, ktorá má rozsiahle dopady na celosvetovú ekonomiku. S rekordnou infláciou dochádza k zvýšeniu cien v celom spektre tovarov a služieb.

„Štát prostredníctvom svojich opatrení v kombinácii s obrovským nárastom cien energií a rekordnou infláciou núti samosprávy pristúpiť k nepopulárnym opatreniam.  Rodinná politika, ktorou sa štát prezentuje pred verejnosťou, bude z drvivej väčšiny financovaná práve z rozpočtov samospráv. Primátori a starostovia od začiatku deklarujú, že ide o neudržateľnú situáciu, ktorá ich fungovanie zlikviduje,“ hovorí Zuzana Detková, poverená vedením Ekonomického odboru MsÚ v Banskej Bystrici.

Poslanci NR SR budú hlasovať o návrhu zákona so zmenami a doplnkami, ktorý hovorí o daňovom bonuse vo výške 140 eur. V prípade schválenia si ho budú môcť uplatniť pracujúci rodičia detí do 18 rokov. Spolu s rodinnými prídavkami na dieťa vo výške 60 eur by mal od nového roka dostať rodič na jedno dieťa sumu 200 eur.

„Pre samosprávy to predstavuje obrovské negatívne dopady. V prípade mesta Banská Bystrica ide o 4,7 mil. eur, o ktoré príde. Školstvo, verejná doprava alebo sociálne zabezpečenie sú služby, ktoré obyvatelia považujú za štandardné a automatické. Ich financovanie je zabezpečené z podielových daní, čo v praxi znamená, že vplyvom zvýšenia daňového bonusu bude do samospráv prúdiť v nasledujúcich rokoch menej podielových daní. Podobne, ako iné mestá a obce na Slovensku, aj my budeme musieť pristúpiť k nepopulárnym opatreniam,  s cieľom zachovať základné zákonné a zmluvné povinnosti,“ objasňuje primátor mesta Ján Nosko.

Ide napríklad o zvyšovanie daní, zvýšenie poplatku v školách (školné, strava, školský klub detí), nájmu z nehnuteľnosti či priestorov v správe samospráv. Sú to kroky, ktoré podmieňujú zabezpečenie potrebného finančného krytia činností mesta.

„Od roku 2024 budeme musieť implementovať vo svojich rozpočtoch obmedzenia vyplývajúce z dlhovej brzdy štátu. Keďže štátny dlh prekročí v budúcom roku 47 percent HDP, znamenalo by to zastavenie investícií, znemožnenie obstarania projektovej prípravy a zabezpečenia spolufinancovania eurofondov v novom programovom období. Ohrozené by tak bolo aj čerpanie európskych zdrojov na rozvoj miest a obcí. Vládu SR preto žiadame o urýchlenú zmenu legislatívy a bezodkladné prijatie opatrení na záchranu slovenských samospráv,“ uzatvára Detková.

Mgr. Dominika Adamovičová
hovorkyňa primátora