Aktuality

Návštevy archívu, sondážne práce, geodetické zamerania, vypracovanie štúdie, vyhlásenie urbanisticko-architektonickej súťaže, vyhotovenie projektovej dokumentácie, získanie stavebného povolenia či samotná realizácia. To je len niekoľko krokov mesta smerujúcich k obnove už takmer zaniknutého pietneho miesta. Banská Bystrica sa dnes môže pochváliť tým, že za štyri roky dokázala zrealizovať jedinečný projekt, ktorý vrátil Vojnovému cintorínu v Majeri dôstojnosť.  

Prvá etapa obnovy Vojnového cintorína v mestskej časti Majer bola realizovaná pri príležitosti 100. výročia konca prvej svetovej vojny, a v tomto roku bola aj dokončená. Monument s vyhliadkovou plošinou, ktorý sa nachádza na rozhraní vojnového a civilného cintorína, a označenie 506 hrobových miest padlých vojakov, odhalilo vedenie mesta počas Dňa vojnových veteránov dňa 11. 11. 2018. S realizáciou druhej etapy stavebných prác zameraných na výstavbu parkovacích miest a chodníkov začal zhotoviteľ v roku 2019.

„Stavebné práce v rámci druhej fázy museli byť aj pre nepriaznivé počasie na konci roka 2019 pozastavené. Nové chodníky s priepustným mlatovým povrchom a parkovacia plocha  s deviatimi miestami však už dnes skvalitňujú prístup peších a motoristov k jednotlivým častiam cintorína. V najbližšom období plánujeme priestor kaplnky Monumentu doplniť o skulptúru z vosku ako tichý stĺp, ktorý bude súčasťou pietnych spomienok. Na jeho realizáciu sme získali dotáciu z rezortu vnútra vo výške 8000 eur,“ hovorí primátor Ján Nosko.

Mesto plánuje lokalitu cintorína zalúčniť

Nie je to však posledná aktivita, ktorú samospráva v lokalite vojnového cintorína plánuje realizovať. V budúcnosti by sa v rámci tretej fázy mohla rozšíriť spevnená plocha až po severnú stranu a pribudnúť by malo aj oddychové miesto na sedenie. Architekti projektu obnovy vojnového cintorína v Majeri počítali aj s ďalšou zaujímavosťou.

„Podľa projektu má byť medzi vojnovými hrobovými miestami kvitnúca lúka s lúčnymi kvetmi.  V tejto lokalite je problematická pôda. Preto momentálne s odborníkmi, ktorí majú so zalúčňovaním skúsenosti, vytvárame na vojnovom cintoríne niekoľko pokusných plôch. Na nich odskúšame rôzne postupy výsadby. Nedávno sme zrealizovali sondáž pH pôdy na štyroch stanovištiach, dve plochy ponecháme na samo-vývoj. Je to po prvý raz, čo v Banskej Bystrici pristupujeme k realizácii podobnej myšlienky,“ dopĺňa primátor Nosko.

Všetky aktivity vedúce k obnove Vojnového cintorína v mestskej časti Majer vždy sprevádzal výrazný záujem laickej aj odbornej verejnosti nielen v našom meste, ale aj na Slovensku. Po niekoľkých rokoch sa Banskej Bystrici podarilo vytvoriť moderné inovatívne a dôstojné piestne miesto s hlboko zakorenenou históriou, venované obetiam prvej svetovej vojny.

Ako sa vyvíjala myšlienka obnovy pietneho miesta

Vojnový cintorín vznikol v roku 1915 pri nemocnici, v ktorej ošetrovali vojakov počas  1. svetovej vojny. V minulosti do pôvodného areálu zasiahla výstavba štátnej cesty medzi Banskou Bystricou a Breznom a k ďalšiemu zásahu došlo výstavbou objektov v severnej časti cintorína. Tento priestor začal postupne zarastať a časom sa zničili aj náhrobky.  Zachovaný zostal iba Pomník československých legionárov. V spolupráci s odborníkmi zrealizovala samospráva archeologický prieskum, v rámci ktorého sa podarilo zmapovať existujúce hroby. Ešte v roku 2016 vyhlásilo mesto v spolupráci so Slovenskou komorou architektov urbanisticko-architektonickú súťaž „Obnova vojnového cintorína z 1. svetovej vojny v Majeri.“ Cieľom bolo priniesť názor na komplexné riešenie pietneho miesta, priestorové usporiadanie a novú architektonickú kvalitu. Po zdĺhavých procesoch majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov, žiadosti o stavebné povolenie či verejnej súťaže na zhotoviteľa stavby, sa so stavebnými prácami začalo v roku 2018.  Na realizáciu oboch etáp bolo v mestskom rozpočte vyčlenených 540 000 eur. Víťazný návrh urbanisticko-architektonickej súťaže z dielne trojčlenného tímu – Benjamín Bradňanský, Vít Halada a Maroš Greš, zahŕňal aj vybudovanie objektu – Monumentu. Práve zaň získali autori v roku 2019 Cenu Dušana Jurkoviča.

Mgr. Zdenka Marhefková, PhD.
hovorkyňa primátora

Galéria