Aktuality

Prvé zasadnutie mestského zastupiteľstva v roku bolo spojené s témou financovania škôl a školských zariadení fungujúcich v Banskej Bystrici. Napriek tomu, že mesto rozdeľovaním finančných prostriedkov medzi štátne, súkromné a cirkevné školy zákon dodržuje, viacerí zriaďovatelia súkromných zariadení a rodičia detí, ktoré ich navštevujú, sa búria. Dôvodom je rozdielna výška príspevku na jedného žiaka.

Súkromní zriaďovatelia tvrdia, že je to diskriminačné a žiadajú vyrovnané financovanie. Samospráva nesúhlasí. Práve naopak. Väčšina detí totiž chodí do škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.

„V prípade, že by sme predložili návrh VZN s vyrovnaným 100-percentným príspevkom pre všetkých, diskriminovali by sme väčšinu detí, ktoré navštevujú školské zariadenia v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Mestské školy v porovnaní so súkromnými nie sú na rovnakej štartovacej čiare, pretože podmienky, ktoré im ukladá zákon, sú odlišné,“ hovorí prednosta Martin Adamec.

Na rozdiel od súkromníkov, mestské základné školy nemajú možnosť vyberať poplatky. V prípade súkromných  zriaďovateľov základných škôl sa školné pohybuje vo výške minimálne 50 eur mesačne. Samospráva zároveň pripomína, že musí prihliadať aj na sociálny rozmer a vytvoriť podmienky pre všetkých.

„S výchovno-vzdelávacím procesom mesto nepodniká. Je našou povinnosťou poskytnúť bezplatné vzdelávanie na úrovni základných škôl všetkým žiakom bez rozdielu. Na úrovni mestských materských škôl vyberáme mesačne na dieťa poplatok vo výške 14 eur. Podľa našich informácií v prípade súkromných materských škôl ide v priemere o sumu 200 eur. Zriaďovatelia súkromných zariadení si môžu vybrať koho prijmú, a keď naplnia svoje stavy, žiadneho ďalšieho záujemcu nezoberú,“ objasňuje Adamec.

 

Faktom ostáva aj to, že štátny normatív na žiaka sa u niektorých súkromných zriaďovateľov pohybuje od 1800 eur až do 2100 eur. Priemerný normatív v mestských školách je 1632 eur. Pre zaujímavosť, na území Banskej Bystrice sa spomedzi všetkých miest na Slovensku nachádza najviac neštátnych školských zariadení.

„Preto sa pýtame, môže si každý rodič dovoliť umiestniť svoje dieťa do súkromného zariadenia? Prijmú súkromní zriaďovatelia každé jedno dieťa na území mesta do svojej štruktúry? Napriek odlišným normatívom na jedného žiaka, ktoré určuje štát, nie je preukázaný rozdiel v kvalite vzdelávacieho procesu,“ hovorí prednosta MsÚ.

Ďalším rozdielom je aj stav školských zariadení. Súkromné subjekty fungujú prevažne v prenajatých, z hľadiska ich potrieb v optimalizovaných a na mieru šitých priestoroch a nemajú finančné náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľností (opravy, údržba, revízie). Mesto sa musí o svoje energeticky náročné budovy vrátane jedálenských prevádzok starať, preto má v porovnaní s tými súkromnými oveľa vyššie výdavky na prevádzku či opravy zdedených veľkých zastaraných školských objektov.

„Po prerátaní skutočných nákladov na prevádzku našich zariadení sme toho názoru, že príspevok vo výške 88 percent je pre súkromné školy dostatočný a súkromnému zriaďovateľovi musí na prevádzku stačiť. V príspevku je už zohľadnená aj valorizácia miezd na rok 2018, ako aj zvýšené výdavky na energie. Dorovnanie príspevku na úroveň 100 percent by bolo diskriminujúce pre takmer 7 600 detí, ktoré navštevujú mestské materské a základné školy,“ hovorí Adamec.

 

Samospráva deklaruje, že do školstva investuje podstatnú sumu finančných prostriedkov. Len v roku 2018 počíta mestský rozpočet s financiami vo výške 18,3 mil. eur, o. i. aj na údržbu budov MŠ a ZŠ, obnovu školských jedální a ich vybavenia, rekonštrukciu športových areálov základných škôl, ktoré sú dostupné pre všetky deti v meste.

Problematika výšky príspevku úzko súvisí aj s financovaním školských jedální. Z neštátnych škôl má vlastnú jedáleň iba cirkevná Základná škola Štefana Moysesa. Ostatné súkromné subjekty si zabezpečujú školské stravovanie len dodávateľským spôsobom vo výdajniach.

„Náklady na prevádzkovanie školskej jedálne a školskej výdajne sú diametrálne odlišné. Zariadenia so školskými jedálňami (kuchyňa, výdajňa, personál) majú podstatne vyššie náklady na mzdy a prevádzku ako tie, ktoré majú iba výdajňu. Preto sme sa rozhodli akceptovať požiadavku cirkevnej Základnej školy Štefana Moysesa, ktorá ako jediná z neštátnych škôl má vlastnú školskú jedáleň. Príspevok sme dorovnali do výšky sto percent,“ tvrdí Adamec.

Podobne sa k tejto problematike stavajú aj iné samosprávy – Košice, Trnava či Nitra. Vedeniu mesta prekáža, že táto téma sa otvára vždy tesne pred mestským zastupiteľstvom a vyvoláva zbytočné emócie verejnosti bez toho, aby sa uviedli racionálne a pravdivé fakty, o ktorých sa mohlo diskutovať v predstihu.

„Celá téma návrhu VZN o školstve nie je otázkou „rovnakých žalúdkov“, ale jej hlavný zmysel je v tom, aby financie nás všetkých boli zo strany samosprávy prerozdelené spravodlivo, s prihliadnutím na sociálny rozmer mesta, a to všetko prísne v súlade s platnými zákonmi. Jednoznačne odmietam spolitizovanie tohto problému so zámerom kohokoľvek získať politické body v predvolebnej kampani, ktorú už niektorí začali,“ hovorí primátor Ján Nosko.